klzák

klzák, glizér —

1. let. bezmotorové lietadlo s pevnými nosnými plochami, pri ktorom je ťah pohonnej jednotky nahradený zložkou tiažovej sily samotného lietadla orientovanou v smere jeho kĺzavého letu. Klzáky štartujú pomocou vlečného lietadla, katapultovaním zo zeme (napr. pomocou gumeného lana), z terénnej vyvýšeniny alebo vytiahnutím do výšky pomocou dlhého lana a navijaka. Letovú výšku získavajú vo vzostupných vzdušných prúdoch, ktoré sa tvoria buď nad svahom, proti ktorému vanie vietor, alebo nad prehriatym zemským povrchom. Klzáky sú relatívne ľahké a vyznačujú sa najmä veľmi úzkymi krídlami. Relatívne nízke špecifické zaťaženie nosnej plochy a aerodynamická jemnosť (→ aerodynamický zostup) im umožňujú efektívne využívať energiu vzostupného prúdenia vzduchu na získavanie výšky, ktorú potom kĺzavým letom využívajú na predĺženie doletu. Dopravné klzáky sa používali najmä počas 2. svet. vojny na prepravu nákladov a vojakov pri výsadkových operáciách vo vleku za motorovým ťažným lietadlom. V blízkosti cieľa sa klzák od lietadla odpútal a kĺzavým letom samostatne pristál v určenom priestore. Závesné klzáky sú riadené zmenou polohy ich ťažiska, ktorú uskutočňuje letec zavesený v klzáku zmenami svojej polohy. Väčšina klzákov sa dnes používa najmä na športové a rekreačné účely, napr. rogalo, závesný klzák s nosnou plochou v tvare trojuholníka (gréckeho písmena delta) nazvaný podľa vynálezcu, amerického inžiniera Francisa Melvina Rogalla (*1912, †2009). Klzák s vyššou hodnotou aerodynamickej jemnosti sa nazýva vetroň;

2. aj hydroglizér — rýchly motorový, zvyčajne športový čln so špeciálne upraveným trupom, ktorý sa pri vyšších rýchlostiach kĺže po vodnej hladine.