Kľujev, Nikolaj
Kľujev, Nikolaj, 22. 10. 1884 Koštugi, Vologodská oblasť – 23. alebo 25. 10. 1937 Tomsk — ruský básnik. Pochádzal zo staroverskej rodiny (jeho matka bola ľudovou poetkou a rozprávačkou bylín), v mladosti žil niekoľko rokov v Soloveckom kláštore. R. 1907 vydal A. Blok jeho prvé básne, od 1911 žil striedavo v Moskve a Petrohrade (začal publikovať básne v časopisoch symbolistov a akméistov). Zoznámil sa so S. Jeseninom, stal sa členom združenia Skify, 1934 zatknutý a poslaný do vyhnanstva, 1937 za účasť v neexistujúcej organizácii zastrelený. R. 1957 bol rehabilitovaný, jeho básne sa však začali v Rusku publikovať až v období tzv. glasnosti.
Predstaviteľ prúdu tzv. roľníckej poézie. V básňach zdôrazňoval osobitosti ruskej dediny, ospevoval patriarchálne pravoslávne Rusko a odmietal mestskú civilizáciu i techniku. V básnickej zbierke Vyzváňanie sosien (Sosen perezvon, 1912) čerpal námety i jazyk z roľníckeho ľudového básnictva a využil podnety ruského symbolizmu, v básnickych zbierkach Lesné príhody (Lesnyje byli, 1913) a Svetské dumy (Mirskije dumy, 1916) rozvíjal staroruské národné a náboženské tradície (básne pripomínajúce ruské dumy sa spájajú s biblickými žalmami, vyznačujú sa ornamentálnym štýlom a bohatstvom obrazov). Revolučné zmeny v 1917 prijal zo začiatku kladne (básnická zbierka Medený stĺp, Mednyj kit, 1918; obsahuje cyklus Lenin), pretože v nich videl nádej na zmeny ruského vidieku. Jeho ďalšie knihy (poémy Žalospev na Jesenina, Plač o Jesenine, 1926; Dedina, Derevňa, 1927; Spálená krajina, Pogoreľščina, 1927 – 28) boli ostro kritizované. Kľujevovým najvýznamnejším dielom je monumentálna básnická skladba Pieseň o Veľkej Matke (Pesň o Velikoj Materi, napísaná 1931, vydaná 1991), v ktorej spojil obraz svojej matky s obrazom matky Rusi a Matky Božej a prorocky predpovedal zánik bezbožnej vlády.
Nikolaj Kľujev
Kľujev, Nikolaj, 22. 10. 1884 Koštugi, Vologodská oblasť – 23. alebo 25. 10. 1937 Tomsk — ruský básnik. Pochádzal zo staroverskej rodiny (jeho matka bola ľudovou poetkou a rozprávačkou bylín), v mladosti žil niekoľko rokov v Soloveckom kláštore. R. 1907 vydal A. Blok jeho prvé básne, od 1911 žil striedavo v Moskve a Petrohrade (začal publikovať básne v časopisoch symbolistov a akméistov). Zoznámil sa so S. Jeseninom, stal sa členom združenia Skify, 1934 zatknutý a poslaný do vyhnanstva, 1937 za účasť v neexistujúcej organizácii zastrelený. R. 1957 bol rehabilitovaný, jeho básne sa však začali v Rusku publikovať až v období tzv. glasnosti.
Predstaviteľ prúdu tzv. roľníckej poézie. V básňach zdôrazňoval osobitosti ruskej dediny, ospevoval patriarchálne pravoslávne Rusko a odmietal mestskú civilizáciu i techniku. V básnickej zbierke Vyzváňanie sosien (Sosen perezvon, 1912) čerpal námety i jazyk z roľníckeho ľudového básnictva a využil podnety ruského symbolizmu, v básnickych zbierkach Lesné príhody (Lesnyje byli, 1913) a Svetské dumy (Mirskije dumy, 1916) rozvíjal staroruské národné a náboženské tradície (básne pripomínajúce ruské dumy sa spájajú s biblickými žalmami, vyznačujú sa ornamentálnym štýlom a bohatstvom obrazov). Revolučné zmeny v 1917 prijal zo začiatku kladne (básnická zbierka Medený stĺp, Mednyj kit, 1918; obsahuje cyklus Lenin), pretože v nich videl nádej na zmeny ruského vidieku. Jeho ďalšie knihy (poémy Žalospev na Jesenina, Plač o Jesenine, 1926; Dedina, Derevňa, 1927; Spálená krajina, Pogoreľščina, 1927 – 28) boli ostro kritizované. Kľujevovým najvýznamnejším dielom je monumentálna básnická skladba Pieseň o Veľkej Matke (Pesň o Velikoj Materi, napísaná 1931, vydaná 1991), v ktorej spojil obraz svojej matky s obrazom matky Rusi a Matky Božej a prorocky predpovedal zánik bezbožnej vlády.