kľúč

kľúč —

1. hud. → notový kľúč;

2. inform. a) prvok údajového záznamu databázy slúžiaci na jeho jednoznačnú identifikáciu; b) elektronický kľúč, aj čipový kľúč – elektronické zariadenie slúžiace ako identifikačné médium prístupových systémov (napr. domových elektronických zámkov). Spravidla má zabudovaný čip – nosič unikátneho číselného identifikátora, ktorý je čítaný snímačom prístupového systému. Systém porovná zosnímaný identifikátor so záznamami vo svojej databáze a v prípade zhody povolí prístup (napr. vstup do objektu). Pri strate elektronického kľúča stačí na zabránenie povolenia prístupu vymazať záznam v databáze. Podľa spôsobu prenosu identifikátora medzi elektronickým kľúčom a snímačom sa rozoznávajú dotykové a bezdotykové elektronické kľúče. Výhodou elektronických kľúča oproti bežným mechanickým kľúčom je jednoduchšia manipulácia, pri ktorej nedochádza k mechanickému opotrebovaniu. Nevýhodou je potreba stáleho napojenia snímača na elektrickú sieť; c) → hardvérový kľúč; d) → šifrovací kľúč; e) → USB kľúč;

3. stroj. a) nástroj na zamykanie a odomykanie zámku alebo na uvedenie do činnosti spínača v spúšťači (štartéri) spaľovacieho motora (→ batériové zapaľovanie spaľovacích motorov); b) nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek a matíc. Kľúče môžu byť pevné jedno- alebo obojstranné, otvorené alebo uzavreté, napr. nástrčné (používajú sa na montáž sviečok spaľovacích motorov a na skrutky s vnútorným štvor- alebo šesťhranom – tzv. imbusové, správnejšie inbusové kľúče nazvané podľa nemeckého názvu Innensechskantschraube Bauer und Schaurte) s normalizovanými rozmermi, ako aj nastaviteľné (→ francúzsky kľúč);

4. prenesene prostriedok na vyriešenie problému.