klub

klub [angl.] —

1. a) dobrovoľný spolok alebo združenie s rôzne silnou organizačnou štruktúrou slúžiace na podporovanie spoločných záujmov (zvyčajne profesijných, napr. klub novinárov, klub právnikov, klub dôstojníkov) alebo na rozvíjanie voľnočasových aktivít (športový klub, futbalový klub, hudobný klub, literárny klub, tanečný klub ap.); aj miestnosť alebo miestnosti (klubovňa), prípadne samostatný objekt, využívané na klubové stretnutia. V krajinách s klubovou tradíciou (Spojené kráľovstvo) sú kluby často založené na princípe exkluzívnosti členstva spočívajúcom v určitom sociálnom statuse, na príslušnosti k určitej spoločenskej vrstve (ale napr. aj k určitej univerzite alebo škole). Členovia takýchto klubov môžu presadzovať určité spoločné spoločenské a politické ciele. Spoločenstvá podobné klubom sa začali formovať v 16. stor. v Anglicku a združovali výlučne mužov, v 18. stor. sa stali centrom spoločenského života mužov vyšších spoločenských vrstiev (→ dandy), najväčší rozmach dosiahli v 2. pol. 19. stor. Koncom 19. stor. vznikali aj výlučne dámske kluby, zriedka sa však zachovali do súčasnosti, v 20. stor. sa kluby čiastočne otvorili aj nečlenom. K najstarším klubom v Spojenom kráľovstve patria londýnske kluby. White’s (založený 1693), Boodle’s (1762) a Brooks’s (1764). Podľa anglického vzoru vznikali v 18. stor. kluby aj v britských zámorských kolóniách (neskoršie USA a domíniá). Vo Francúzsku začali kluby vznikať koncom 18. stor., v období Francúzskej revolúcie to boli rôzne kluby prívržencov a odporcov revolúcie (napr. klub jakobínov založený 1789, klub feuillantov). Aj v neskoršom období rozvíjali kluby najmä politickú činnosť namierenú proti štátnej moci, preto boli často sledované políciou.

V bývalom Sovietskom zväze sa v období pred 2. svet. vojnou začali budovať tzv. závodné kluby, kultúrno-spoločenské zariadenia (spravidla samostatné budovy) navrhnuté tak, aby poskytovali podmienky na uskutočňovanie veľkej škály aktivít slúžiacich na kultúrne povznesenie a vzdelávanie zamestnancov závodov. Z architektonického hľadiska patrí k najznámejším Klub Rusakovových závodov v Moskve (1928) navrhnutý architektom K. Meľnikovom. Budovanie závodných klubov sa po 2. svet. vojne prenieslo do ďalších krajín tzv. socialistického bloku. Na Slovensku (najmä v Bratislave) začali v uvoľnenej spoločensko-politickej atmosfére 60. rokov 20. stor. vznikať vysokoškolské kluby, ktoré sa stali miestom stretávania študentov a s ním spojeného rozvoja slovenskej bítovej a rockovej hudby, najslávnejší bol Vysokoškolský klub (V-klub, aj Véčko) založený 1965;

b) poslanecký klub — združenie poslancov parlamentu (zákonodarného zboru), ktorí patria k jednej politickej strane (hnutiu) alebo volebnej koalícii;

2. ped. školský klub detí — školské výchovno-vzdelávacie zariadenie zabezpečujúce žiakom v základnej škole činnosť podľa výchovného programu školy zameranú na prípravu na vyučovanie a na oddych v čase mimo vyučovania i v čase školských prázdnin. Školský klub detí (v minulosti nazývaný školská družina) sa člení na oddelenia, a to spravidla podľa veku žiakov, pričom ich počet v jednom oddelení sa riadi platnými predpismi. Činnosti, ktoré plánujú, organizujú a realizujú pedagogickí zamestnanci (vychovávatelia), sú založené na princípe dobrovoľnosti a záujmovosti. Nadväzujú na výchovno-vzdelávací proces v škole, pričom v súlade so špecifickými požiadavkami žiakov plnia viaceré funkcie, ako sú formovanie fyzickej, psychickej, sociálnej a duchovnej stránky dieťaťa, rozvíjanie kompetencií v oblasti komunikačných (v materinskom i v cudzom jazyku) a tvorivých schopností, ústnych a písomných spôsobilostí a manuálnych zručností, prevencia sociálnych patologických javov a i. Účasť žiakov v školskom klube detí je spoplatnená mesačným príspevkom, ktorý je určený zákonom a zohľadňuje náročnosť a druh klubovej činnosti.