klopenie

klopenie — stav.

1. porušenie stability konštrukčného prvku alebo stavebného objektu, pričom dôjde k ich preklopeniu. Preklopenie v smere pôsobiacej sily (napr. tlaku vetra alebo pôdy) nastáva, ak moment klopiacej sily (vyvolaný napr. tlakom vetra alebo pôdy) je väčší ako moment stability (závisí od hmotnosti konštrukčného prvku alebo stavebného objektu, od polohy jeho ťažiska vzhľadom na obrysy podstavy a od pevnosti jeho ukotvenia k podkladu);

2. porušenie stability nosníkov obsahujúcich tenkostenné časti (napr. nosníky s prierezom v tvare písmena I) pri ich ohybe. Pri zvyšovaní zaťaženia takýchto nosníkov dochádza okrem ohybu nosníkov v rovine pôsobiacej sily aj k ich skrúteniu. Pôvodne rovinná strednicová plocha sa v tlačenej (hornej) časti prierezu ohne viac, v naťahovanej (spodnej) časti menej. Klopenie nosníkov sa vyskytuje najmä pri kovových a drevených konštrukciách. Nosníky sú odolné proti klopeniu, ak majú uzavretý prierez (štvorcový, kruhový), ak sú namáhané ohybom v rovine menšej tuhosti alebo ak majú dostatočne podopretú tlačenú časť prierezu.