klietka

klietka — mrežami (zvyčajne kovovými alebo drevenými) alebo inak ohraničený a podľa účelu vybavený priestor;

1. ban. a) oceľová konštrukcia hranolovitého tvaru zavesená na ťažnom lane (ťažná klietka), slúžiaca na zvislú dopravu baníkov a materiálu (rúbaniny, výstuže ap.) v hlbinných baniach. Je jedno- až trojpodlažná, prípadne veľkoobjemová, ktorá je určená len na účely ťažby. Pohybuje sa v šachte, kde je vedená vodidlami. Jej pohyb nahor a nadol (t. j. spúšťanie a vyťahovanie) zabezpečuje navíjacie zariadenie riadené zo strojovne ťažného stroja. Rýchlosť pohybu klietky je obmedzená maximálnou hodnotou stanovenou banským úradom a pri jazde mužstva je vždy nižšia ako pri doprave nákladu. Klietka musí byť vybavená samočinným záchytným zariadením (v prípade pretrhnutia lana ju plynulo zabrzdí a zastaví), dvierkami a zvyčajne šikmou strechou. Banské vozy sa do klietky navážajú na nárazisku, kde prípadne nastupujú aj baníci, pričom správnu polohu nastavenia klietky zabezpečujú stavidlá a riadenie jej prevádzky sa zabezpečuje zvukovou signalizáciou; b) špeciálny druh výstuže na zabezpečenie stropu banského porubu zostrojenej z okrúhlych drevených hrád alebo z oceľových nosníkov uložených krížom na seba do tvaru klietky;

2. el.tech. → Faradayova klietka;

3. hist. klietka hanby — v stredoveku mrežami ohradený priestor, kde boli verejnej potupe vystavení ľudia, ktorí sa previnili proti morálke;

4. mrežami alebo drôteným pletivom ohradený priestor na chov drobných hospodárskych zvierat (sliepok, králikov ap.). Slúži na individuálne umiestnenie 1 – 5 zvierat. Konštrukčné riešenie klietky závisí od druhu zvierat, zásadou však je, aby v nej boli pre ne zabezpečené optimálne biologické a zdravotné podmienky;

5. stroj. klietka asynchrónneho stroja → asynchrónny stroj.