kliešťovité

kliešťovité, Ixodidae — čeľaď z triedy pavúkovce (Arachnida, v starších zoologických systémoch Arachnoidea), podtrieda (v niektorých systémoch rad) roztoče. Ektoparazity vyskytujúce sa celosvetovo v listnatých a zmiešaných lesoch alebo na pastvinách. Sú významnými prenášačmi mikroorganizmov (napr. baktérie, vírusy, rickettsie a spirochéty), ktoré vyvolávajú ťažké až smrteľné infekčné choroby. Živia sa krvou plazov, vtákov a cicavcov (vrátane človeka). Majú ploché, 2 – 10 mm dlhé telo (články tela splývajú v jeden celok, od ktorého sa oddeľuje hlava s bodavo-cicavými ústnymi orgánmi prispôsobenými na parazitický spôsob života a s chelicerami so zúbkami, ktoré slúžia na prichytenie na tele hostiteľa) s tvrdým chrbtovým štítom (pri samčekoch vzorovaný žltý, červený alebo hnedočervený štít zvyčajne prekrýva celé telo, pri samičkách a larvách len jeho chrbtovú časť) a 8 článkovaných nôh (larválne štádiá 6) s Hallerovým orgánom na prvom páre.

Oplodnené samičky kladú na zem okolo 2- až 6-tis. oplodnených vajíčok, z ktorých sa vyvíjajú larvy cez nymfu až po dospelé štádium; aby sa všetky štádiá mohli vyvíjať, cicajú krv. Po nacicaní opustia telo hostiteľa a zvliekajú sa do ďalšieho vývinového štádia. Každé štádium potrebuje rôzny počet hostiteľov (troj-, dvoj- a jednohostiteľské druhy), napr. pri trojhostiteľských je prvým hostiteľom drobný stavovec (hraboš, krt, myš a i.), druhým hostiteľom väčší stavovec (bažant, králik, zajac a i.), tretím hostiteľom sú veľké cicavce (domáce a divé zviera) vrátane človeka. Na jednom hostiteľovi môžu súčasne cicať larvy a nymfy, na druhom nymfy a dospelé jedince. Patrí sem okolo 14 rodov so 700 druhmi, medzi epidemiologicky najvýznamnejšie patrí rod kliešť.