kliešťovcovité

Text hesla

kliešťovcovité, Argasidae — čeľaď z triedy pavúkovce (Arachnida, v starších zoologických systémoch Arachnoidea), podtrieda (v niektorých systémoch rad) roztoče. Prevažne parazitické živočíchy, ktoré sa živia krvou cicavcov a vtákov. Majú mäkké kožovité telo bez pevného chrbtového štítu, s ústnymi orgánmi na jeho spodnej strane pred prvým párom nôh (dospelé jedince majú štyri, larvy tri páry nôh). Samičky kladú vajíčko do nory alebo do hniezda hostiteľa, prvé štádium larvy sa vyliahne o 3 dni, neprijíma potravu, ďalšie štádium a dospelé jedince už cicajú krv chelicerami premenenými na bodcovité útvary; v prípade nedostatku vhodných hostiteľov dokážu hladovať aj niekoľko mesiacov.

Patria sem z epidemiologického hľadiska významné rody kliešťovec (Argas) a Ornithodor. Do rodu kliešťovec patria napr. okolo 10 mm dlhý spravidla tmavočervenohnedý kliešťovec holubí (Argas reflexus), ktorý parazituje prevažne na holuboch a hydine, ale príležitostne aj na človeku (spôsobuje svrbiace dermatitídy, bolesti hlavy a horúčky), okolo 7 mm dlhý tmavožltý kliešťovec netopierí (Argas vespertilionis), ktorý parazituje na netopieroch, a do 10 mm dlhý Argas persicus, ktorý parazituje na domácej hydine (prenáša egyptianelózu); spôsobujú argaziázu. Do rodu Ornithodor patrí napr. do 15 mm dlhý Ornithodor moubata, ktorý sa vyskytuje v Afrike v obydliach ľudí a v stajniach zvierat. Je primárnym parazitom cicavcov, často napáda človeka, prenáša endemickú návratnú horúčku, Q-horúčku, tularémiu a kliešťovú encefalitídu.

Zverejnené v marci 2017.

Kliešťovcovité [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kliestovcovite