klieštikovitosť

Text hesla

klieštikovitosť, varroóza, varroosis — parazitárne ochorenie včelstiev včely medonosnej vyvolané klieštikom (roztočom) Varroa destructor (pôvodne označovaný ako Varroa jacobsoni). Samičky klieštika majú oválne, 1,2 – 1,9 mm široké a 1,1 – 1,5 mm dlhé telo spočiatku žltobielej, neskôr červenohnedej až hnedej farby, samčeky sú výrazne menšie, okrúhle s priemerom 0,8 mm, sivobielej farby. Samička z tela dospelej včely prechádza pred zaviečkovaním do bunky s včelím plodom, prisaje sa na včeliu larvu a živí sa jej hemolymfou. V bunke nakladie 2 – 5 vajíčok, z ktorých sa o 5 – 6 dní vyliahnu samčeky a o 7 – 8 dní samičky klieštika. V bunke sa spária (samčeky potom uhynú), samičky sa prichytia na telo vyvinutej včely (alebo trúda) a spolu s ňou opúšťajú bunku. Niekoľko dní parazitujú na včele (trúdovi), kým znovu neinfikujú včelí plod. Samičky sú schopné prežívať na včelách dlhé obdobie (napr. cez zimu). Prenos klieštika medzi včelstvami sa uskutočňuje prostredníctvom trúdov.

Šírenie klieštika v chove je spočiatku pomalé, klinické príznaky ochorenia sa objavia 2 – 3 roky po nakazení. Charakteristické príznaky sa zisťujú na mladých včelách, ktoré sa liahnu s nedokonale vyvinutými alebo s chýbajúcimi nohami alebo krídlami, so skráteným bruškom ap. Včelstvo masovo napadnuté klieštikom, ktorý spôsobuje aj sekundárne infekcie včiel, uhynie. Klieštikovitosť sa diagnostikuje laboratórnym, klinickým alebo chemickým vyšetrením meliva, včelieho plodu alebo dospelých včiel. Liečba: používajú sa syntetické liečivá, organické kyseliny (kyselina mravčia) a esenciálne oleje. Významnú úlohu zohráva prevencia, ktorá spočíva najmä v chove včiel v dobrej kondícii so silným čistiacim pudom, v dodržiavaní zásad premiestňovania včelstiev, v pravidelnom celoročnom sledovaní výskytu klieštika na vložených chránených podložkách, v používaní úľov s odnímateľným dnom, v dodržiavaní hygienických zásad chovu včiel, v odstraňovaní trúdieho plodu, v ošetrení každého roja a i.

Roztoč spôsobujúci klieštikovitosť bol do Európy zavlečený v 70. rokoch 20. stor. z Ázie, kde pôvodne parazitoval na včele východnej (Apis cerona), ale bez likvidačných účinkov na včelstvo. Klieštikovitosť patrí medzi nákazlivé choroby podliehajúce povinnému hláseniu, na Slovensku bola prvýkrát diagnostikovaná 1978.

Text hesla

klieštikovitosť, varroóza, varroosis — parazitárne ochorenie včelstiev včely medonosnej vyvolané klieštikom (roztočom) Varroa destructor (pôvodne označovaný ako Varroa jacobsoni). Samičky klieštika majú oválne, 1,2 – 1,9 mm široké a 1,1 – 1,5 mm dlhé telo spočiatku žltobielej, neskôr červenohnedej až hnedej farby, samčeky sú výrazne menšie, okrúhle s priemerom 0,8 mm, sivobielej farby. Samička z tela dospelej včely prechádza pred zaviečkovaním do bunky s včelím plodom, prisaje sa na včeliu larvu a živí sa jej hemolymfou. V bunke nakladie 2 – 5 vajíčok, z ktorých sa o 5 – 6 dní vyliahnu samčeky a o 7 – 8 dní samičky klieštika. V bunke sa spária (samčeky potom uhynú), samičky sa prichytia na telo vyvinutej včely (alebo trúda) a spolu s ňou opúšťajú bunku. Niekoľko dní parazitujú na včele (trúdovi), kým znovu neinfikujú včelí plod. Samičky sú schopné prežívať na včelách dlhé obdobie (napr. cez zimu). Prenos klieštika medzi včelstvami sa uskutočňuje prostredníctvom trúdov.

Šírenie klieštika v chove je spočiatku pomalé, klinické príznaky ochorenia sa objavia 2 – 3 roky po nakazení. Charakteristické príznaky sa zisťujú na mladých včelách, ktoré sa liahnu s nedokonale vyvinutými alebo s chýbajúcimi nohami alebo krídlami, so skráteným bruškom ap. Včelstvo masovo napadnuté klieštikom, ktorý spôsobuje aj sekundárne infekcie včiel, uhynie. Klieštikovitosť sa diagnostikuje laboratórnym, klinickým alebo chemickým vyšetrením meliva, včelieho plodu alebo dospelých včiel. Liečba: používajú sa syntetické liečivá, organické kyseliny (kyselina mravčia) a esenciálne oleje. Významnú úlohu zohráva prevencia, ktorá spočíva najmä v chove včiel v dobrej kondícii so silným čistiacim pudom, v dodržiavaní zásad premiestňovania včelstiev, v pravidelnom celoročnom sledovaní výskytu klieštika na vložených chránených podložkách, v používaní úľov s odnímateľným dnom, v dodržiavaní hygienických zásad chovu včiel, v odstraňovaní trúdieho plodu, v ošetrení každého roja a i.

Roztoč spôsobujúci klieštikovitosť bol do Európy zavlečený v 70. rokoch 20. stor. z Ázie, kde pôvodne parazitoval na včele východnej (Apis cerona), ale bez likvidačných účinkov na včelstvo. Klieštikovitosť patrí medzi nákazlivé choroby podliehajúce povinnému hláseniu, na Slovensku bola prvýkrát diagnostikovaná 1978.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klieštikovitosť [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-01-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kliestikovitost