kliatba

Text hesla

kliatba

1. vedomé a zvyčajne nahlas vyslovené privolávanie zla a nešťastia na človeka alebo na skupinu ľudí. Pôvodné funkcie kliatby boli magické a rituálne. Vzťahovala sa na jednotlivca, ktorý sa jej vyslovením stal prekliatym, mohla však zahŕňať aj jeho potomstvo, resp. celý rod (napr. do siedmeho pokolenia). V obyčajovom a neskôr i v zákonnom práve bola prostriedkom potvrdzujúcim pravdivosť vlastnej výpovede (v rámci prísahy). Kliatba mala aj okultistický význam, napr. pri zaklínaní (ako psychoterapia a pri chorobách) alebo pri vyvolávaní duchov a zvláštnych udalostí. Predstavy o účinnosti kliatby sa premietli do mnohých ľudových podaní (povesti, rozprávky, balady) a stali sa inšpiráciou viacerých umeleckých diel;

2. verejné vylúčenie zo spoločenstva, vyobcovanie spojené so stratou občianskych alebo náboženských práv; v katolíckej a pravoslávnej cirkvi a v judaizme exkomunikácia (v kresťanstve nazývaná aj anatéma, v judaizme cherem). V dejinách ľudstva jestvovala kliatba ako druh sankcie s rôznymi formami a stupňami. Osoba, nad ktorou rod, obec, panovník, súdna inštitúcia alebo cirkev vyslovili kliatbu, bola čiastočne alebo úplne a dočasne alebo natrvalo vylúčená (exkomunikovaná) zo spoločenstva obce alebo rodu alebo z verejného či z náboženského života, mohla byť zbavená majetku alebo právnej ochrany, vypovedaná z miestneho spoločenstva či z regiónu. Cirkevná kliatba predstavovala najvyšší cirkevný trest, ktorý mohol byť udelený bežným ľuďom, významným osobám (svetským predstaviteľom a cirkevným hodnostárom) či náboženským komunitám najčastejšie pri obvinení z herézy (vzťahovala sa aj na knihy a spisy; → index zakázaných kníh), ako aj z politických príčin (napr. kliatba nad panovníkom pri boji o investitúru);

3. prenesene nepriazeň osudu, zlý údel, prekliatie.

Zverejnené v marci 2017.

Kliatba [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kliatba