klepietkavce

Text hesla

klepietkavce, Chelicerata — podkmeň z kmeňa článkonožce (Arthropoda), podskupina bezhryzadlovce (Amandibulata). Pôvodne morské, v súčasnosti prevažne suchozemské živočíchy. Majú článkované, 1 – 1 000 mm dlhé dorzoventrálne sploštené telo zvyčajne zložené z hlavohrude pokrytej rôzne pevnou kutikulou, ktorá sa počas rastu zvlieka, a z bruška; pri niektorých klepietkavcoch všetky články zrastajú do oválneho alebo guľovitého celku. V prednej časti hlavohrude sú dva páry končatín (chelicery a pedipalpy – hmatadlá), v zadnej časti 4 páry končatín (kráčavých nôh). Vodné klepietkavce dýchajú žiabrami, suchozemské klepietkavce vzdušnicami alebo pľúcnymi vakmi. Ich cievna sústava je otvorená s rúrkovitým srdcom, vylučovacími orgánmi sú nefrídie alebo Malpighiho trubice, tráviaca sústava je rúrkovitá. Živia sa rôznymi bezstavovcami. Sú oddeleného pohlavia, samice po oplodnení kladú vajíčka. Patrí sem okolo 100 000 druhov, ktoré sa rozdeľujú na tri triedy: hrotnáče (Merostomata), pavúkovce (Arachnida, v starších systémoch Arachnoidea) a nohatky (Pycnogonida, Pantopoda).

Ku klepietkavcom sa zaraďujú aj fosílne druhy, z ktorých najstaršie sa vyskytovali už v prvohorách (paleozoikum) v kambriu. Najstaršie známe fosílie klepietkavcov pochádzajú zo spodného kambria Severnej Ameriky. Klepietkavce pôvodne obývali moria kambria a ordoviku, koncom ordoviku prenikli do sladkých a brakických vôd a koncom karbónu i na súš.

Text hesla

klepietkavce, Chelicerata — podkmeň z kmeňa článkonožce (Arthropoda), podskupina bezhryzadlovce (Amandibulata). Pôvodne morské, v súčasnosti prevažne suchozemské živočíchy. Majú článkované, 1 – 1 000 mm dlhé dorzoventrálne sploštené telo zvyčajne zložené z hlavohrude pokrytej rôzne pevnou kutikulou, ktorá sa počas rastu zvlieka, a z bruška; pri niektorých klepietkavcoch všetky články zrastajú do oválneho alebo guľovitého celku. V prednej časti hlavohrude sú dva páry končatín (chelicery a pedipalpy – hmatadlá), v zadnej časti 4 páry končatín (kráčavých nôh). Vodné klepietkavce dýchajú žiabrami, suchozemské klepietkavce vzdušnicami alebo pľúcnymi vakmi. Ich cievna sústava je otvorená s rúrkovitým srdcom, vylučovacími orgánmi sú nefrídie alebo Malpighiho trubice, tráviaca sústava je rúrkovitá. Živia sa rôznymi bezstavovcami. Sú oddeleného pohlavia, samice po oplodnení kladú vajíčka. Patrí sem okolo 100 000 druhov, ktoré sa rozdeľujú na tri triedy: hrotnáče (Merostomata), pavúkovce (Arachnida, v starších systémoch Arachnoidea) a nohatky (Pycnogonida, Pantopoda).

Ku klepietkavcom sa zaraďujú aj fosílne druhy, z ktorých najstaršie sa vyskytovali už v prvohorách (paleozoikum) v kambriu. Najstaršie známe fosílie klepietkavcov pochádzajú zo spodného kambria Severnej Ameriky. Klepietkavce pôvodne obývali moria kambria a ordoviku, koncom ordoviku prenikli do sladkých a brakických vôd a koncom karbónu i na súš.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klepietkavce [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klepietkavce