Klenovec

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Mapa obce

Text hesla

Klenovec — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji vo Veporských vrchoch v Slovenskom rudohorí, 337 m n. m.; 3 026 obyvateľov (2021). Územie je budované granitoidnými horninami, pararulami, zlepencami a kremencami, má vrchovinný až hornatinný reliéf, je prevažne zalesnené (bukové, zmiešané a smrekové lesy). V katastri obce sa nachádzajú národná prírodná rezervácia Klenovský Vepor a prírodná rezervácia Klenovské blatá (vyhlásená 1981, rozloha 4,4 ha), zriadená na ochranu zriedkavého komplexu biotopov mokraďovej flóry a fauny montánneho pásma Slovenského rudohoria. Na rieke Klenovská Rimava vodárenská nádrž Klenovec.

Obec je písomne doložená v roku 1438 ako Clenocz, 1589 Klenowecz alias Krinocz, 1663 Klenocz, 1773 Klenocz, Klenowecz, 1786 Klenotz, Klenowetz, 1808 Klenócz, Klenowec, v rokoch 1863 – 1913 Klenóc, v roku 1920 Klenovec.

Vznikla v údolnej nive na obidvoch brehoch Klenovskej Rimavy, neskôr v jej rozsiahlom katastrálnom území vznikali laznícke sídla. Pôvodní obyvatelia boli baníci nemeckého pôvodu a miestni zemania. Patrila hradnému panstvu Hajnáčka. V 15. stor. sa tam vystriedali viacerí zemepáni, od roku 1594 patrila Kubíniovcom, ktorí tam mali tri kúrie a majetky, kúriu tam vlastnila aj rodina Moravčíkovcov. Z Klenovca pochádzal člen zbojníckej družiny Juraja Jánošíka Tomáš Uhorčík (†1713) a podľa súdobých súdnych výpovedí bol v roku 1713 v jeho dome Jánošík chytený. V roku 1852 cisár František Jozef I. povýšil Klenovec na mesto. V 19. stor. tam boli železné hámre. Počas SNP patrila obec k hlavným strediskám protifašistického odboja, obyvatelia obce zabezpečovali najmä potraviny pre partizánov. Za pomoc v SNP fašisti 31. decembra 1944 deportovali 39 obyvateľov do koncentračných táborov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, ovocinárstvom, uhliarstvom, drevorubačstvom, pálením vápna a súkenníctvom.

Stavebné pamiatky: evanjelická a. v. fara (1775, viackrát opravovaná a prestavovaná, naposledy 1983), klasicistický tolerančný evanjelický a. v. kostol (1787, na mieste pôvodného, dreveného z 1610, 1800 bola dostavaná veža, obnovený 1906 po požiari, viackrát renovovaný v 20. stor.) so samostatnou neskororenesančnou zvonicou (17. stor., zvony 1657 a 1774), typické laznícke usadlosti s veľkými drevenými stodolami (kolešne; 2. polovica 19. stor.), neoklasicistický dom (2. polovica 19. stor., dnes sídlo obecného úradu) s pamätnou tabuľou SNP (1954), modlitebňa Bratskej jednoty baptistov (1933). Pomník padlým partizánom (1952).

Klenovec je rodiskom viacerých významných osobností, napr. kňaza a spisovateľa Ladislava Bartolomeidesa, herečky Márie Bancíkovej, spisovateľa Vladimíra Mináča a maliara Michala Jakabčica.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 15. marca 2023.

Klenovec [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-07-13 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klenovec-0