klenot

klenot [nem.] —

1. ozdobný predmet z drahých kovov alebo z drahých kameňov, šperk, skvost. Môže predstavovať kultový a reprezentatívny dekoratívny predmet z drahých kovov a drahých kameňov (napr. korunovačné klenoty) alebo šperk vyrobený z drahého kovu (platiny, zlata, striebra), zdobený prírodnými drahými kameňmi (najmä diamantmi, smaragdmi, rubínmi, zafírmi) alebo perlami a vypracovaný klenotníckou technikou;

2. v heraldike súčasť erbu, plasticky stvárnené heraldické znamenie vo forme korunky na vrchole prilby, ktoré malo pôvodne odlíšiť vetvy toho istého rodu používajúceho rovnaký erb. Samostatné klenoty sa zvyčajne líšia od znamení erbu, bývajú nimi chocholy z pávích alebo zo pštrosích pier, rohy, tulce, kvetiny, vence ap., ako aj ľudské a zvieracie polpostavy;

3. v prenesenom význame nevšedné, vynikajúce dielo, vzácna vec, skvost alebo významná osoba, napr. prírodný, architektonický, hudobný alebo literárny klenot.