kleistokaktus

kleistokaktus [gr.], Cleistocactus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kaktusovité; v starších botanických systémoch čeľaď opunciovité. Stromovité, stĺpovité, popínavé alebo poliehavé kaktusy pochádzajúce z horských oblastí Južnej Ameriky. Majú zvyčajne valcovitú, na báze sa rozkonárujúcu stonku s početnými zaoblenými rebrami, krátke a husté biele, béžové, žltkasté alebo tmavohnedé tŕne a biele, žlté, oranžové alebo červené rúrkovité kvety s vyčnievajúcimi bliznami, ktoré sa vytvárajú až vo veku 3 – 4 rokov, plod žltá, červená alebo zelená bobuľa.

Patrí sem okolo 50 druhov (v starších systémoch zaradených do iných rodov), napr. najznámejší, 1,5 – 3 m vysoký rýchlorastúci stĺpovitý kleistokaktus Strausov (Cleistocactus strausii) so štíhlymi, 4 – 8 cm hrubými bohato rozkonárenými stonkami približne s 25 rebrami s bielymi tŕňmi vytvárajúcimi striebristosivý obal (odtiaľ hovorový názov strieborná sviečka) a so žiarivočervenými kvetmi, ktorý pochádza z vysokohorských oblastí Bolívie. V skleníkoch sa zvyčajne pestuje krovitý alebo poliehavý, do 50 cm vysoký druh Cleistocactus brookeae (Cleistocactus wendlandorium) s 3 – 4,5 cm hrubými stonkami s 22 – 25 rebrami so zvyčajne žltkastými tŕňmi a s oranžovými alebo s červenými kvetmi s priemerom 5 cm a stĺpovitý, neskôr poliehavý, okolo 2 m vysoký druh Cleistocactus smaragdiflorus so stonkami s 12 – 16 rebrami s béžovými alebo s tmavohnedými tŕňmi a s červenými kvetmi s priemerom 5 cm.