klechdy

klechdy — poľské ľudové bájky, povesti, legendy a historky vychádzajúce z obradov, zo zvykov a spoločenských udalostí určitého regiónu. Do literatúry ich vniesol poľský historik folklóru Kazimierz Władysław Wóycicki (*1807, †1879) zbierkou Klechdy, staré podania a povesti poľského ľudu a Ruska (Klechdy, Starożytne podania i powieści ludu polskiego i Rusi, 1837). Označenie klechda použil S. Żeromski v názve románu Verná rieka. Povesť (Wierna rzeka. Klechda, 1912) a B. Leśmian v názve zbierky básní Sezamové povesti (Klechdy sezamowe, 1913).