Kleanthés z Assu

Kleanthés z Assu, genitív Kleantha, okolo 331 pred n. l. Assos, Troada, dnes Turecko – okolo 232 pred n. l. Atény — grécky filozof, predstaviteľ stoicizmu (staršie stoa). Pochádzal z chudobných pomerov. Pôsobil v Aténach, kde sa živil ako nosič vody a zároveň študoval filozofiu. Bol žiakom Zénóna z Kitia, neskôr sa stal jeho nástupcom vo vedení stoickej školy. Systematicky usporiadal a rozpracoval Zénónovo učenie a prehĺbil panteistický charakter stoicizmu. Jeho panteizmus je však dvojznačný, pretože Zeus je podľa neho nielen imanentnou silou prírody, ale aj bohom, ku ktorému sa možno modliť a ktorý sa stará o ľudí. Kleanthés z Assu zhrnul najdôležitejšiu etickú zásadu svojho učiteľa do podoby odporúčania – žiť v súlade s prírodou. V kozmológii vyzdvihoval význam Slnka, ale odmietal heliocentrizmus. Je ťažké presne určiť, ktoré myšlienky pochádzajú od neho a ktoré od jeho nástupcu vo vedení stoickej školy Chrysippa. Podľa Diogena Laërtského rozoznával 6 častí filozofického výkladu (dialektiku, rétoriku, etiku, politiku, fyziku a teológiu). Napísal okolo 50 spisov najmä s etickou tematikou, z ktorých sa zachovali len zlomky: O bohoch (Peri theón), O dialektike (Peri dialektikés), O čase (Peri chronu), Proti Aristarchovi (Pros Aristarchon) a i., k najzachovalejším patrí Hymnus na Dia. Svoj život ukončil dobrovoľným vyhladovaním.