Kldiašvili, David

Kldiašvili, David, 11. 9 1862 Simoneti, región Imereti – 24. 4. 1931 tamže — gruzínsky spisovateľ. Pochádzal zo zemianskej rodiny, čo neskôr poznamenalo jeho literárnu tvorbu. Po absolvovaní vojenskej školy v Moskve (1882) pôsobil ako dôstojník v Batumi. Po Ruskej revolúcii 1905 – 1907 z vojenskej služby odišiel, ale po vypuknutí 1. svetovej vojny bol mobilizovaný, od 1917 žil vo svojom rodisku.

Autor poviedok Solomon Morbeladze (1894), Samadašviliho macocha (Samadašvilis dedinacvali, 1897) a Kamušadzeho ťažkosti (Khamušadzis gačirveba, 1900), v ktorých realisticky vykreslil každodenný život upadajúceho zemianstva v Imereti (ekonomický a morálny úpadok, poverčivosť a neschopnosť prispôsobiť sa novým spoločenským pomerom privádzajú predstaviteľov kedysi váženej spoločenskej vrstvy do tragikomických až beznádejných situácií), a Bakulove svine (Bakulas ghorebi, 1920), divadelných hier Irinino šťastie (Irines bedniereba, 1897) a Darispaniho nešťastie (Darispanis gasačiri, 1903), ktoré sa vyznačujú láskavým humorom. Kldiašviliho pamäti vyšli pod názvom Na mojej životnej ceste (Čemi cchovrebis gzaze, 1925).