Klčov

Text hesla

Klčov — obec v okrese Levoča v Prešovskom kraji na styku Hornádskej kotliny s Levočskými vrchmi, 493 m n. m.; 636 obyvateľov (2015). Pahorkatinné, prevažne odlesnené územie, v Levočských vrchoch smrekové lesy a pasienky. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Hájik (vyhlásená 1988, rozloha 4,2 ha) zriadená na ochranu suchomilnej a teplomilnej vegetácie na flyši Levočských vrchov s viacerými vzácnymi a chránenými druhmi rastlín.

Obec písomne doložená 1258 ako Colchvan, 1263 – 82 Kulchua, Kulchuuan, 1280 Kulchua, 1282 Kolchvan, Kulchuwan, 1284 Kulchuan, 1297 Kolchua, 1302 Kulchuan, 1304 Kolcsa, 1308 Kulchuan, 1312 Colchwan, 1313 Kolchvan, Kolchuan, 1314 Cholswan, 1324 Kolcha, 1327 Kolchua, Kolchuan, 1328 Colchuan, Kolchuan, 1329 Kolchoan, Kolchuan, Kolchvan, 1340 Kolchuan, Kolchwan, 1349 Kolchuan, 1351 Kolchouan, 1355 Kolchwan, 1514 Koltswa, 1598 Kolchow, 1773 Kolcsva, Koltz, Kolczow, 1786 Kolcschwa, Kolcz, 1808 Kolcsva, Koltsch, Kolčwa, Kolčowa, 1863 Koltsó, 1873 – 1900 Kolcsó, 1902 Kolcsókoncsán, 1907 – 13 Kolcsó, 1920 Kolčov-Končany, 1927 – 48 Kolčov, 1948 Klčov.

Pôvodne patrila panstvu Hrhov, po 1300 kartuziánom na Skale útočišťa, po ich odchode 1543 – 1848 Spišskej Kapitule; 1548 a 1550 sa v daňových súpisoch uvádza ako zemepán O. Bátori, po 1671 patrila jezuitskému kolégiu v Levoči, od 1773 študijnému fondu zriadenému Máriou Teréziou na podporu školstva. R. 1530 obec vyplienili Kežmarčania. R. 1915 vyhorela. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a od pol. 20. stor. aj ovocinárstvom (1956 založená Šľachtiteľská stanica Klčov). V katastri obce existovala v stredoveku osada Markova Ves (doložená 1437 ako Markalfalva).

Po 1900 bola ku Klčovu pričlenená obec Končany (písomne doložená 1360 ako Kiskolchwan, Kuskolchwan, 1373 Kyskolchwan, 1402 Kyskolchan, 1474 Kyzkolzwa, 1484 Kyskolchwa, 1514 Kiskoltswa, 1529 Konchany, 1773 Koncsan, Koncsán, Kontschan, Konczán, 1786 Koncschan, 1808 Koncsán, Kontschan, Končany, 1863 Kontsan, 1873 – 82 Koncsán, 1888 – 1900 Koncsándolyán), ktorá sa pôvodne nazývala Malý Klčov, patrila domácim zemanom, v 15. stor. Šóšovcom a od 1514 Tőkeovcom a po 1882 – 1900 bola zlúčená s obcou Doľany.

Archeologické nálezy: sporadické nálezy zo stredného paleolitu a z mezolitu, sídlisko kultúry s mladšou lineárnou keramikou, želiezovskej a bukovohorskej kultúry, nálezy zo staršej až z neskorej bronzovej doby, hradisko púchovskej kultúry, ojedinelé nálezy przeworskej kultúry a z obdobia sťahovania národov, sídlisko z raného stredoveku (9. – 10. stor.), hradisko z vrcholného stredoveku (13. stor.). Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (1808 – 09, prestavaný 1948).

Text hesla

Klčov — obec v okrese Levoča v Prešovskom kraji na styku Hornádskej kotliny s Levočskými vrchmi, 493 m n. m.; 636 obyvateľov (2015). Pahorkatinné, prevažne odlesnené územie, v Levočských vrchoch smrekové lesy a pasienky. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Hájik (vyhlásená 1988, rozloha 4,2 ha) zriadená na ochranu suchomilnej a teplomilnej vegetácie na flyši Levočských vrchov s viacerými vzácnymi a chránenými druhmi rastlín.

Obec písomne doložená 1258 ako Colchvan, 1263 – 82 Kulchua, Kulchuuan, 1280 Kulchua, 1282 Kolchvan, Kulchuwan, 1284 Kulchuan, 1297 Kolchua, 1302 Kulchuan, 1304 Kolcsa, 1308 Kulchuan, 1312 Colchwan, 1313 Kolchvan, Kolchuan, 1314 Cholswan, 1324 Kolcha, 1327 Kolchua, Kolchuan, 1328 Colchuan, Kolchuan, 1329 Kolchoan, Kolchuan, Kolchvan, 1340 Kolchuan, Kolchwan, 1349 Kolchuan, 1351 Kolchouan, 1355 Kolchwan, 1514 Koltswa, 1598 Kolchow, 1773 Kolcsva, Koltz, Kolczow, 1786 Kolcschwa, Kolcz, 1808 Kolcsva, Koltsch, Kolčwa, Kolčowa, 1863 Koltsó, 1873 – 1900 Kolcsó, 1902 Kolcsókoncsán, 1907 – 13 Kolcsó, 1920 Kolčov-Končany, 1927 – 48 Kolčov, 1948 Klčov.

Pôvodne patrila panstvu Hrhov, po 1300 kartuziánom na Skale útočišťa, po ich odchode 1543 – 1848 Spišskej Kapitule; 1548 a 1550 sa v daňových súpisoch uvádza ako zemepán O. Bátori, po 1671 patrila jezuitskému kolégiu v Levoči, od 1773 študijnému fondu zriadenému Máriou Teréziou na podporu školstva. R. 1530 obec vyplienili Kežmarčania. R. 1915 vyhorela. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a od pol. 20. stor. aj ovocinárstvom (1956 založená Šľachtiteľská stanica Klčov). V katastri obce existovala v stredoveku osada Markova Ves (doložená 1437 ako Markalfalva).

Po 1900 bola ku Klčovu pričlenená obec Končany (písomne doložená 1360 ako Kiskolchwan, Kuskolchwan, 1373 Kyskolchwan, 1402 Kyskolchan, 1474 Kyzkolzwa, 1484 Kyskolchwa, 1514 Kiskoltswa, 1529 Konchany, 1773 Koncsan, Koncsán, Kontschan, Konczán, 1786 Koncschan, 1808 Koncsán, Kontschan, Končany, 1863 Kontsan, 1873 – 82 Koncsán, 1888 – 1900 Koncsándolyán), ktorá sa pôvodne nazývala Malý Klčov, patrila domácim zemanom, v 15. stor. Šóšovcom a od 1514 Tőkeovcom a po 1882 – 1900 bola zlúčená s obcou Doľany.

Archeologické nálezy: sporadické nálezy zo stredného paleolitu a z mezolitu, sídlisko kultúry s mladšou lineárnou keramikou, želiezovskej a bukovohorskej kultúry, nálezy zo staršej až z neskorej bronzovej doby, hradisko púchovskej kultúry, ojedinelé nálezy przeworskej kultúry a z obdobia sťahovania národov, sídlisko z raného stredoveku (9. – 10. stor.), hradisko z vrcholného stredoveku (13. stor.). Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (1808 – 09, prestavaný 1948).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klčov [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-01-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klcov