Klazomény

Klazomény, gr. Klazomenai, tur. Kilizman — grécke antické mesto (mestský štát) v Malej Ázii na brehu Izmirského zálivu (Egejské more), dnes súčasť mesta Urla v Turecku asi 30 km západne od mesta İzmir. Územie bolo osídlené už v období mykénskej kultúry. Mesto bolo založené počas gréckej kolonizácie (750 – 500 pred n. l.) Iónmi z Kolofónu a stalo sa súčasťou zväzku dvanástich iónskych mestských štátov. Na prelome 6. a 5. stor. pred n. l. sa zapojilo do iónskeho povstania proti perzskej nadvláde, počas ktorého ho pravdepodobne na zač. 5. stor. obyvatelia presťahovali na blízky ostrov Ajios (Agios) Joannis. V 5. stor. pred n. l. sa stalo členom Aténskeho námorného spolku, do ktorého pokladnice platilo pravidelný príspevok (foros) vo výške 12,5 talentu. R. 334 pred n. l. vyslobodil Klazomény spod nadvlády Peržanov Alexander III. Veľký, neskôr sa pod ich nadvládu dostali opäť. V rímskom období súčasť rímskej provincie Asia (Ázia). V 6. – 5. stor. pred n. l. bolo známe výrobou vypaľovanej červenofigúrovej keramiky i terakotových maľovaných sarkofágov. Rodisko gréckych filozofov Anaxagora z Klazomén a (sofistu) Skopeliana (1. – 2. stor.).