Klasická kniha hôr a vôd

Klasická kniha hôr a vôd, čín. Šan-chaj-ťing, Shanhaijing — zbierka čínskych mýtov a legiend, najstaršie dielo čínskej kozmografie. Vznikla spojením textov viacerých autorov napísaných od obdobia bojujúcich štátov (475 – 221 pred n. l.) do obdobia Západných Chanov (206 pred n. l. – 8 n. l.), dnešnú podobu získala v 3. – 4. stor. n. l. Je rozčlenená na 18 kapitol, ktoré sú rozdelené do štyroch kategórií: Klasická kniha hôr (Šan-ťing, Shanjing), Klasická kniha morí (Chaj-ťing, Haijing), Klasická kniha pustatiny (Ta-chuang-ťing, Dahuangjing) a Klasická kniha oblasti medzi štyrmi morami (Chaj-nej-ťing, Haineijing). Jednotlivé kategórie obsahujú rozprávania o bájnych krajinách, nezvyčajných zvieratách a bytostiach, liečivých bylinách a nerastoch, starovekých čínskych náboženstvách a zvykoch, o geografii, histórii a medicíne. Klasická kniha hôr a vôd bola pôvodne ilustrovaná, dnešné ilustrácie pochádzajú až z obdobia dynastie Ming (1368 – 1644). Významný zdroj etnologických poznatkov.