klapka

klapka [nem.] — záklopka, uzáver, aj tlačidlo, gombík na stláčanie (napr. tlačidlo telefónu);

1. film. → filmová klapka;

2. hud. súčasť mechanizmu dychových nástrojov slúžiaca na odkrývanie a zakrývanie tónových otvorov pri vytváraní chromatických tónov;

3. let. výkyvná alebo výsuvná plocha na lietadle slúžiaca na zmenu aerodynamických pomerov počas letu; napr. brzdiaca klapka, elevón, pevná vztlaková klapka, výsuvná vztlaková klapka;

4. tech. otočný uzáver v tvare kruhovej alebo oválnej dosky, ktorý je uložený v kanáli alebo v potrubí (prípadne na otvoroch) a pomocou neho sa reguluje prietok kvapaliny alebo plynu. Podľa funkcie sa rozoznávajú uzatváracie (uzatvárajú tok kvapaliny alebo plynu), regulovacie (aj škrtiace; obmedzujú tok) a spätné (zabraňujú spätnému prúdeniu) klapky. Špecifickými druhmi sú komínové klapky, ktoré slúžia na podstatné zlepšenie odvodu dymov, plynov a pár, a dymové klapky, ktoré slúžia na odvádzanie efektových pár a dymov z javiska pri divadelných predstaveniach;

5. číslo telefónu (v organizáciách, firmách i v domácnostiach), ktoré sa zapája pomocou ústredne.