Kjótsky protokol

Text hesla

Kjótsky protokol — vykonávací protokol Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy prijatý 1997 v Kjóte zmluvnými stranami dohovoru s cieľom zamedziť nárast antropogénnych emisií skleníkových plynov v atmosfére Zeme, a tým zvyšovanie jej teploty (→ globálne otepľovanie atmosféry). Medzinárodná dohoda, ktorou sa hospodársky vyspelé krajiny zaviazali, že v období 2008 – 12 znížia množstvo emisií skleníkových plynov v porovnaní s 1990 najmenej o 5,2 %. Týka sa šiestich skleníkových plynov: oxidu uhličitého CO2, metánu CH4, oxidu dusného N2O, halogénovaných uhľovodíkov obsahujúcich fluór (HFCs), perfluórovaných uhľovodíkov (PFCs) a fluoridu sírového SF6. Protokol bol otvorený na podpis v období marec 1998 – marec 1999, platnosť nadobudol 16. februára 2005 (po ratifikácii Ruskom 2004). Celkove ho ratifikovalo 191 štátov a EÚ ako celok (Slovensko v máji 2002), viaceré štáty (o. i. USA) ho však neratifikovali (Kanada 2012 od svojich záväzkov odstúpila).

Kjótsky protokol určuje jednotlivým štátom redukciu emisií skleníkových plynov, napr. Európskej únii o 8 %, USA o 7 %, Japonsku o 6 % a Rusku o 0 %, niektorým štátom však povoľuje aj ich nárast, napr. Austrálii o 8 % a Islandu o 10 %. Povoľuje aj obchodovanie s emisnými kvótami medzi štátmi navzájom, napr. ak má krajina kvóty emisií stanovené nad ich skutočné hodnoty alebo opatreniami dosiahne ušetrenie emisií, rozdiel môže predať iným krajinám, ale získané prostriedky musí využiť na opatrenia vedúce k ďalšiemu znižovaniu emisií skleníkových plynov. Do inventúr emisií jednotlivých štátov sa započítavajú aj efekty programov na znižovanie obsahu skleníkových plynov v atmosfére, napr. zalesňovanie (resp. zastavenie odlesňovania), podpora rozvoja obnoviteľných energetických zdrojov, efektívneho využívania existujúcich energetických zdrojov ap. Prijatím Kjótskeho protokolu boli prvýkrát v histórii kvantitatívne stanovené ciele, ktoré súvisia s redukciou emisií skleníkových plynov a ktoré sú pre zúčastnené strany právne záväzné, ďalšie opatrenia majú viesť k prijatiu dohovoru záväzného pre všetky hospodársky vyspelé, ako aj pre menej vyspelé (rozvojové) štáty. Na konferencii OSN o klimatických zmenách 2012 v Katare v Dauhe bola platnosť Kjótskeho protokolu predĺžená do 2020, keď ho nahradí Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na konferencii OSN o klimatických zmenách v Paríži.

Text hesla

Kjótsky protokol — vykonávací protokol Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy prijatý 1997 v Kjóte zmluvnými stranami dohovoru s cieľom zamedziť nárast antropogénnych emisií skleníkových plynov v atmosfére Zeme, a tým zvyšovanie jej teploty (→ globálne otepľovanie atmosféry). Medzinárodná dohoda, ktorou sa hospodársky vyspelé krajiny zaviazali, že v období 2008 – 12 znížia množstvo emisií skleníkových plynov v porovnaní s 1990 najmenej o 5,2 %. Týka sa šiestich skleníkových plynov: oxidu uhličitého CO2, metánu CH4, oxidu dusného N2O, halogénovaných uhľovodíkov obsahujúcich fluór (HFCs), perfluórovaných uhľovodíkov (PFCs) a fluoridu sírového SF6. Protokol bol otvorený na podpis v období marec 1998 – marec 1999, platnosť nadobudol 16. februára 2005 (po ratifikácii Ruskom 2004). Celkove ho ratifikovalo 191 štátov a EÚ ako celok (Slovensko v máji 2002), viaceré štáty (o. i. USA) ho však neratifikovali (Kanada 2012 od svojich záväzkov odstúpila).

Kjótsky protokol určuje jednotlivým štátom redukciu emisií skleníkových plynov, napr. Európskej únii o 8 %, USA o 7 %, Japonsku o 6 % a Rusku o 0 %, niektorým štátom však povoľuje aj ich nárast, napr. Austrálii o 8 % a Islandu o 10 %. Povoľuje aj obchodovanie s emisnými kvótami medzi štátmi navzájom, napr. ak má krajina kvóty emisií stanovené nad ich skutočné hodnoty alebo opatreniami dosiahne ušetrenie emisií, rozdiel môže predať iným krajinám, ale získané prostriedky musí využiť na opatrenia vedúce k ďalšiemu znižovaniu emisií skleníkových plynov. Do inventúr emisií jednotlivých štátov sa započítavajú aj efekty programov na znižovanie obsahu skleníkových plynov v atmosfére, napr. zalesňovanie (resp. zastavenie odlesňovania), podpora rozvoja obnoviteľných energetických zdrojov, efektívneho využívania existujúcich energetických zdrojov ap. Prijatím Kjótskeho protokolu boli prvýkrát v histórii kvantitatívne stanovené ciele, ktoré súvisia s redukciou emisií skleníkových plynov a ktoré sú pre zúčastnené strany právne záväzné, ďalšie opatrenia majú viesť k prijatiu dohovoru záväzného pre všetky hospodársky vyspelé, ako aj pre menej vyspelé (rozvojové) štáty. Na konferencii OSN o klimatických zmenách 2012 v Katare v Dauhe bola platnosť Kjótskeho protokolu predĺžená do 2020, keď ho nahradí Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 na konferencii OSN o klimatických zmenách v Paríži.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kjótsky protokol [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kjotsky-protokol