Kirkúk

Text hesla

Kirkúk, arabsky Karkúk, kurdsky Kerkûk, turkménsky Kerkük, asýrsky Kark Slok — mesto v severovýchodnom Iraku v predhorí pohoria Zagros, administratívne stredisko guvernorátu Kirkúk; 902-tis. obyvateľov (2013). Je jedným z hlavných stredísk ropného priemyslu krajiny (ťažby ropy a zemného plynu z ropného poľa Kirkúk, jedného z najväčších ropných polí na svete). Mesto má rozvinutý priemysel petrochemický (ropná rafinéria), energetický (veľká tepelná elektráreň), potravinársky, cementársky, chemický (výroba priemyselných hnojív). Je obchodným strediskom poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, ovocných stromov a kríkov) a dopravnou križovatkou s letiskom. Ropovodmi je spojené s prístavmi Stredozemného mora v Turecku, Sýrii a Libanone, plynovodom s Bagdadom.

Založené bolo pravdepodobne Gutejcami okolo 2000 pred n. l. ako Arrapha (Arrapcha, Arraphka). V 14. stor. pred n. l. sa stalo centrom malého churritského štátu, ktorý bol vazalom ríše Mitani, od 11. stor. pred n. l. bolo súčasťou Novoasýrskej ríše. V roku 626 pred n. l. bolo dobyté babylonským kráľom Nabopolasarom, 615 pred n. l. médskym kráľom Kyaxarom a pripojené k Médskej ríši. Neskôr sa stalo súčasťou Achajmenovskej (Perzskej) a Partskej ríše, ríše Seleukovcov (názov Karchá Selóch, t. j. Seleukova pevnosť) a od 3. stor. n. l. Sásánovcov. Počas sásánovskej éry predstavovalo významné stredisko nestoriánskeho kresťanstva a súčasne centrum provincie Garmakan (nazývané po sýrsky, resp. aramejsky Bét Garmai). Od polovice 7. stor. tvorilo súčasť arabského kalifátu, došlo k postupnej islamizácii mesta i okolia (udržala sa tam však silná kresťanská a židovská komunita), od 11. stor. bolo súčasťou Seldžuckej ríše. Po mongolskej expanzii v polovici 13. stor. sa stalo súčasťou ríše Ílchánov, od polovice 14. stor. Džalájírovského sultanátu, začiatkom 15. stor. ríše Kara Kojunlu a od polovice 15. stor. ríše Ak Kojunlu (v 15. stor. bolo mesto prvýkrát písomne doložené ako Karchína alebo Kircheni; pravdepodobne z aramejského slova karka = opevnené mesto, pevnosť, citadela). Začiatkom 16. stor. sa Kirkúk stal súčasťou ríše perzských Safíjovcov, 1555 – 1918 bol súčasťou Osmanskej ríše (centrum vilájetu Šahrazór). Po 1. svetovej vojne bol okupovaný Britmi, od 1932 sa stal súčasťou nezávislého Iraku. V roku 1927 boli v blízkosti mesta objavené významné ložiská ropy, 1934 sa začala ťažba.

Oddávna v ňom žili viaceré národnosti (Arabi, Asýrčania, Turkméni, Kurdi), v 20. stor. tam vypuklo viacero národnostných konfliktov. Kirkúk a guvernorát Kirkúk sa v rozpore so zmluvou (1970) medzi kurdskými povstalcami a irackou vládou nestali súčasťou kurdského autonómneho územia. V 70. rokoch 20. stor. začala vláda arabizáciu mesta i celého guvernorátu, v jej rámci došlo k presídleniu Arabov z juhu krajiny do oblasti Kirkúku a k vysídleniu miestnych Kurdov a Asýrčanov. V 80. rokoch 20. stor. boli pri Kirkúku v rámci operácie Anfál pre Kurdov zriadené koncentračné tábory. Po zosadení S. Husajna (2003) sa do Kirkúku začali vyhnaní Kurdi vracať, guvernorát Kirkúk sa však nestal súčasťou Kurdskej autonómnej oblasti (pripravované referendum o jeho statuse sa stále odkladá).

Stavebné pamiatky: v centre mesta na umelom pahorku (tell) citadela (9. stor. pred n. l.; mnohokrát prestavaná, súčasná podoba z osmanského obdobia) s mešitou proroka Daniela (založená v 13. – 14. stor. na mieste staršej synagógy a kresťanského kostola) so štyrmi hrobkami, ktoré podľa legendy patria prorokom Míšaelovi, Azarjovi, Chananjovi a Danielovi.

Text hesla

Kirkúk, arabsky Karkúk, kurdsky Kerkûk, turkménsky Kerkük, asýrsky Kark Slok — mesto v severovýchodnom Iraku v predhorí pohoria Zagros, administratívne stredisko guvernorátu Kirkúk; 902-tis. obyvateľov (2013). Je jedným z hlavných stredísk ropného priemyslu krajiny (ťažby ropy a zemného plynu z ropného poľa Kirkúk, jedného z najväčších ropných polí na svete). Mesto má rozvinutý priemysel petrochemický (ropná rafinéria), energetický (veľká tepelná elektráreň), potravinársky, cementársky, chemický (výroba priemyselných hnojív). Je obchodným strediskom poľnohospodárskej oblasti (pestovanie obilia, ovocných stromov a kríkov) a dopravnou križovatkou s letiskom. Ropovodmi je spojené s prístavmi Stredozemného mora v Turecku, Sýrii a Libanone, plynovodom s Bagdadom.

Založené bolo pravdepodobne Gutejcami okolo 2000 pred n. l. ako Arrapha (Arrapcha, Arraphka). V 14. stor. pred n. l. sa stalo centrom malého churritského štátu, ktorý bol vazalom ríše Mitani, od 11. stor. pred n. l. bolo súčasťou Novoasýrskej ríše. V roku 626 pred n. l. bolo dobyté babylonským kráľom Nabopolasarom, 615 pred n. l. médskym kráľom Kyaxarom a pripojené k Médskej ríši. Neskôr sa stalo súčasťou Achajmenovskej (Perzskej) a Partskej ríše, ríše Seleukovcov (názov Karchá Selóch, t. j. Seleukova pevnosť) a od 3. stor. n. l. Sásánovcov. Počas sásánovskej éry predstavovalo významné stredisko nestoriánskeho kresťanstva a súčasne centrum provincie Garmakan (nazývané po sýrsky, resp. aramejsky Bét Garmai). Od polovice 7. stor. tvorilo súčasť arabského kalifátu, došlo k postupnej islamizácii mesta i okolia (udržala sa tam však silná kresťanská a židovská komunita), od 11. stor. bolo súčasťou Seldžuckej ríše. Po mongolskej expanzii v polovici 13. stor. sa stalo súčasťou ríše Ílchánov, od polovice 14. stor. Džalájírovského sultanátu, začiatkom 15. stor. ríše Kara Kojunlu a od polovice 15. stor. ríše Ak Kojunlu (v 15. stor. bolo mesto prvýkrát písomne doložené ako Karchína alebo Kircheni; pravdepodobne z aramejského slova karka = opevnené mesto, pevnosť, citadela). Začiatkom 16. stor. sa Kirkúk stal súčasťou ríše perzských Safíjovcov, 1555 – 1918 bol súčasťou Osmanskej ríše (centrum vilájetu Šahrazór). Po 1. svetovej vojne bol okupovaný Britmi, od 1932 sa stal súčasťou nezávislého Iraku. V roku 1927 boli v blízkosti mesta objavené významné ložiská ropy, 1934 sa začala ťažba.

Oddávna v ňom žili viaceré národnosti (Arabi, Asýrčania, Turkméni, Kurdi), v 20. stor. tam vypuklo viacero národnostných konfliktov. Kirkúk a guvernorát Kirkúk sa v rozpore so zmluvou (1970) medzi kurdskými povstalcami a irackou vládou nestali súčasťou kurdského autonómneho územia. V 70. rokoch 20. stor. začala vláda arabizáciu mesta i celého guvernorátu, v jej rámci došlo k presídleniu Arabov z juhu krajiny do oblasti Kirkúku a k vysídleniu miestnych Kurdov a Asýrčanov. V 80. rokoch 20. stor. boli pri Kirkúku v rámci operácie Anfál pre Kurdov zriadené koncentračné tábory. Po zosadení S. Husajna (2003) sa do Kirkúku začali vyhnaní Kurdi vracať, guvernorát Kirkúk sa však nestal súčasťou Kurdskej autonómnej oblasti (pripravované referendum o jeho statuse sa stále odkladá).

Stavebné pamiatky: v centre mesta na umelom pahorku (tell) citadela (9. stor. pred n. l.; mnohokrát prestavaná, súčasná podoba z osmanského obdobia) s mešitou proroka Daniela (založená v 13. – 14. stor. na mieste staršej synagógy a kresťanského kostola) so štyrmi hrobkami, ktoré podľa legendy patria prorokom Míšaelovi, Azarjovi, Chananjovi a Danielovi.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kirkúk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kirkuk-0