Kirill

Kirill, vlastným menom Vladimir Michajlovič Gunďajev, 20. 11. 1946 Leningrad, dnes Petrohrad — ruský pravoslávny teológ, od 2009 patriarcha moskovský a celej Rusi (najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi). R. 1962 – 65 pracoval ako technik kartograf, 1965 – 67 študoval v Leningradskom duchovnom seminári (dnes Petrohradský duchovný seminár) a 1967 – 70 na Leningradskej duchovnej akadémii (dnes Petrohradská duchovná akadémia), od apríla 1969 mních (prijal meno Kirill) a jerodiakon (mních diakon), od júna 1969 jeromonach (mních kňaz). R. 1970 – 71 učiteľ dogmatickej teológie a asistent inšpektora Leningradskej duchovnej akadémie a Leningradského duchovného seminára, súčasne aj osobný tajomník leningradského metropolitu Nikodima (vlastným menom Boris Georgijevič Rotov, *1929, †1978), od 1971 archimandrita, 1971 – 74 predstaviteľ Moskovského patriarchátu pri Svetovej rade cirkví v Ženeve, 1974 – 84 rektor Leningradskej duchovnej akadémie a Leningradského duchovného seminára (funkcie bol zbavený pre odmietavý postoj k vpádu ZSSR do Afganistanu), 1976 vyborský biskup, od 1977 arcibiskup, od 1984 smolenský a viazemský arcibiskup, od 1986 spravoval farnosti v Kaliningradskej oblasti, od 1988 smolenský a kaliningradský arcibiskup, od 1991 metropolita a od 2009 patriarcha moskovský a celej Rusi (do úradu nastúpil po patriarchovi Aleksijovi II., ktorý zomrel 2008). Ako najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi sa 14. 2. 2016 na Kube stretol s najvyšším predstaviteľom rímskokatolíckej cirkvi pápežom Františkom (prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov týchto cirkví od rozkolu 1054).

V teologickej oblasti sa zaoberá vzťahom cirkvi a štátu a problémami súčasnej spoločnosti, pod jeho vedením boli sformulované Základy sociálnej koncepcie Ruskej pravoslávnej cirkvi (Osnovy sociaľnoj koncepcii Russkoj Pravoslavnoj Cerkvi, v platnosti od 2000). Autor viac ako 2 400 rôznych článkov a 20 kníh, napr. Ustanovenie a vývoj cirkevnej hierarchie a učenie pravoslávnej cirkvi o jej blahodarnom charaktere (Stanovlenije i razvitije cerkovnoj ierarchii i učenije Pravoslavnoj Cerkvi o jejo blagodatnom charaktere, 1971), Výzvy súčasnej generácie. Ako na ne odpovedá pravoslávna cirkev (Vyzovy sovremennoj civilizacii. Kak otvečajet na nich Pravoslavnaja Cerkov, 2002), Evanjelium a sloboda. Hodnoty tradície v sekulárnej spoločnosti (L’Evangile et la liberté. Les valeurs de la tradition dans la societé laïque, 2006), Sloboda a zodpovednosť: hľadanie harmónie (Svoboda i otvetstvennosť: v poiskach garmonii, 2008), Patriarcha a mládež: rozhovor bez diplomacie (Patriarch i moloďož: razgovor bez diplomatii, 2009), Svätá Rus – spolu alebo osobitne? Patriarcha na Ukrajine (Sviataja Rus – vmeste, ili vroz? Patriarch na Ukrajine, 2009), Slová. Kázne. Vystúpenia (Slova. Propovedi. Vystuplenija, 2009), Cirkev vyzýva k jednote (Cerkov prizyvajet k jedinstvu, 2010). Člen rôznych odborných rád a spoločností, napr. 1989 – 2009 predseda oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov, predseda Synodálnej pracovnej komisie, od 1989 člen Posvätnej synody Ruskej pravoslávnej cirkvi (od 2009 jej predseda).