Kirill

Text hesla

Kirill, vlastným menom Vladimir Michajlovič Gunďajev, 20. 11. 1946 Leningrad, dnes Petrohrad — ruský pravoslávny teológ, od 2009 patriarcha moskovský a celej Rusi (najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi). R. 1962 – 65 pracoval ako technik kartograf, 1965 – 67 študoval v Leningradskom duchovnom seminári (dnes Petrohradský duchovný seminár) a 1967 – 70 na Leningradskej duchovnej akadémii (dnes Petrohradská duchovná akadémia), od apríla 1969 mních (prijal meno Kirill) a jerodiakon (mních diakon), od júna 1969 jeromonach (mních kňaz). R. 1970 – 71 učiteľ dogmatickej teológie a asistent inšpektora Leningradskej duchovnej akadémie a Leningradského duchovného seminára, súčasne aj osobný tajomník leningradského metropolitu Nikodima (vlastné meno Boris Georgijevič Rotov, *1929, †1978), od 1971 archimandrita, 1971 – 74 predstaviteľ Moskovského patriarchátu pri Svetovej rade cirkví v Ženeve, 1974 – 84 rektor Leningradskej duchovnej akadémie a Leningradského duchovného seminára (funkcie bol zbavený pre odmietavý postoj k vpádu ZSSR do Afganistanu), 1976 vyborský biskup, od 1977 arcibiskup, od 1984 smolenský a viazemský arcibiskup, od 1986 spravoval farnosti v Kaliningradskej oblasti, od 1988 smolenský a kaliningradský arcibiskup, od 1991 metropolita a od 2009 patriarcha moskovský a celej Rusi (do úradu nastúpil po patriarchovi Aleksijovi II., ktorý zomrel 2008). Ako najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi sa 14. 2. 2016 na Kube stretol s najvyšším predstaviteľom rímskokatolíckej cirkvi pápežom Františkom (prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov týchto cirkví od rozkolu 1054).

V teologickej oblasti sa zaoberá vzťahom cirkvi a štátu a problémami súčasnej spoločnosti, pod jeho vedením boli sformulované Základy sociálnej koncepcie Ruskej pravoslávnej cirkvi (Osnovy sociaľnoj koncepcii Russkoj Pravoslavnoj Cerkvi, v platnosti od 2000). Autor viac ako 2 400 rôznych článkov a 20 kníh, napr. Ustanovenie a vývoj cirkevnej hierarchie a učenie pravoslávnej cirkvi o jej blahodarnom charaktere (Stanovlenije i razvitije cerkovnoj ierarchii i učenije Pravoslavnoj Cerkvi o jejo blagodatnom charaktere, 1971), Výzvy súčasnej generácie. Ako na ne odpovedá pravoslávna cirkev (Vyzovy sovremennoj civilizacii. Kak otvečajet na nich Pravoslavnaja Cerkov, 2002), Evanjelium a sloboda. Hodnoty tradície v sekulárnej spoločnosti (L’Evangile et la liberté. Les valeurs de la tradition dans la societé laïque, 2006), Sloboda a zodpovednosť: hľadanie harmónie (Svoboda i otvetstvennosť: v poiskach garmonii, 2008), Patriarcha a mládež: rozhovor bez diplomacie (Patriarch i moloďož: razgovor bez diplomatii, 2009), Svätá Rus – spolu alebo osobitne? Patriarcha na Ukrajine (Sviataja Rus – vmeste, ili vroz? Patriarch na Ukrajine, 2009), Slová. Kázne. Vystúpenia (Slova. Propovedi. Vystuplenija, 2009), Cirkev vyzýva k jednote (Cerkov prizyvajet k jedinstvu, 2010). Člen rôznych odborných rád a spoločností, napr. 1989 – 2009 predseda oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov, predseda Synodálnej pracovnej komisie, od 1989 člen Posvätnej synody Ruskej pravoslávnej cirkvi (od 2009 jej predseda).

Text hesla

Kirill, vlastným menom Vladimir Michajlovič Gunďajev, 20. 11. 1946 Leningrad, dnes Petrohrad — ruský pravoslávny teológ, od 2009 patriarcha moskovský a celej Rusi (najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi). R. 1962 – 65 pracoval ako technik kartograf, 1965 – 67 študoval v Leningradskom duchovnom seminári (dnes Petrohradský duchovný seminár) a 1967 – 70 na Leningradskej duchovnej akadémii (dnes Petrohradská duchovná akadémia), od apríla 1969 mních (prijal meno Kirill) a jerodiakon (mních diakon), od júna 1969 jeromonach (mních kňaz). R. 1970 – 71 učiteľ dogmatickej teológie a asistent inšpektora Leningradskej duchovnej akadémie a Leningradského duchovného seminára, súčasne aj osobný tajomník leningradského metropolitu Nikodima (vlastné meno Boris Georgijevič Rotov, *1929, †1978), od 1971 archimandrita, 1971 – 74 predstaviteľ Moskovského patriarchátu pri Svetovej rade cirkví v Ženeve, 1974 – 84 rektor Leningradskej duchovnej akadémie a Leningradského duchovného seminára (funkcie bol zbavený pre odmietavý postoj k vpádu ZSSR do Afganistanu), 1976 vyborský biskup, od 1977 arcibiskup, od 1984 smolenský a viazemský arcibiskup, od 1986 spravoval farnosti v Kaliningradskej oblasti, od 1988 smolenský a kaliningradský arcibiskup, od 1991 metropolita a od 2009 patriarcha moskovský a celej Rusi (do úradu nastúpil po patriarchovi Aleksijovi II., ktorý zomrel 2008). Ako najvyšší predstaviteľ Ruskej pravoslávnej cirkvi sa 14. 2. 2016 na Kube stretol s najvyšším predstaviteľom rímskokatolíckej cirkvi pápežom Františkom (prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov týchto cirkví od rozkolu 1054).

V teologickej oblasti sa zaoberá vzťahom cirkvi a štátu a problémami súčasnej spoločnosti, pod jeho vedením boli sformulované Základy sociálnej koncepcie Ruskej pravoslávnej cirkvi (Osnovy sociaľnoj koncepcii Russkoj Pravoslavnoj Cerkvi, v platnosti od 2000). Autor viac ako 2 400 rôznych článkov a 20 kníh, napr. Ustanovenie a vývoj cirkevnej hierarchie a učenie pravoslávnej cirkvi o jej blahodarnom charaktere (Stanovlenije i razvitije cerkovnoj ierarchii i učenije Pravoslavnoj Cerkvi o jejo blagodatnom charaktere, 1971), Výzvy súčasnej generácie. Ako na ne odpovedá pravoslávna cirkev (Vyzovy sovremennoj civilizacii. Kak otvečajet na nich Pravoslavnaja Cerkov, 2002), Evanjelium a sloboda. Hodnoty tradície v sekulárnej spoločnosti (L’Evangile et la liberté. Les valeurs de la tradition dans la societé laïque, 2006), Sloboda a zodpovednosť: hľadanie harmónie (Svoboda i otvetstvennosť: v poiskach garmonii, 2008), Patriarcha a mládež: rozhovor bez diplomacie (Patriarch i moloďož: razgovor bez diplomatii, 2009), Svätá Rus – spolu alebo osobitne? Patriarcha na Ukrajine (Sviataja Rus – vmeste, ili vroz? Patriarch na Ukrajine, 2009), Slová. Kázne. Vystúpenia (Slova. Propovedi. Vystuplenija, 2009), Cirkev vyzýva k jednote (Cerkov prizyvajet k jedinstvu, 2010). Člen rôznych odborných rád a spoločností, napr. 1989 – 2009 predseda oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov, predseda Synodálnej pracovnej komisie, od 1989 člen Posvätnej synody Ruskej pravoslávnej cirkvi (od 2009 jej predseda).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kirill [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kirill