Kirchhoffova hypotéza

Kirchhoffova hypotéza — stav. zjednodušenie teoretického riešenia ohýbania tenkých homogénnych, kompozitných alebo laminovaných dosiek (doskových konštrukcií) pri zaťažení, ktorých pomer hrúbky a ostatných rozmerov je v rozmedzí 1 : 50 až 1 : 10. Kirchhoffova hypotéza predpokladá, že body kolmice na strednicovú plochu (teoretická plocha v strede dosky rovnako vzdialená od horného aj dolného povrchu dosky) sú po deformácii opäť bodmi kolmice na zdeformovanú strednicovú plochu a vzdialenosti bodov sa nezmenia. Pri doske zloženej z vrstiev rôznych materiálov nezohľadňuje šmykovú poddajnosť (vzájomné šmýkanie sa vrstiev). Hypotézu sformuloval 1850 G. R. Kirchhoff, teóriu rozpracoval 1888 A. E. H. Love.