Kinošita, Džundži

Kinošita, Džundži, 2. 8. 1914 Tokio – 30. 10. 2006 tamže — japonský dramatik, divadelný teoretik a prekladateľ. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom japonského moderného divadla. V dramatickej tvorbe sa inšpiroval japonskou ľudovou slovesnosťou a položil základy folkloristického prúdu japonského divadla so sujetmi z tradičného ľudového rozprávania, tzv. folklórnej drámy (minwageki), napr. Rozprávanie o Hikoičim (Hikoiči banaši, 1946; čes. časopisecky v Novom Oriente, 2016). Preslávil sa lyrickou jednoaktovkou Nočný žeriav (Júzuru, 1949; čes. 1976), na ktorej motívy Ikuma Dan (*1924, †2001) napísal rovnomennú operu (1952). Venoval sa aj historickým (Búrka, Fúró, 1947) a satirickým (Nanebovstúpenie žaby, Kaeru šóten, 1951) témam. Niektoré jeho hry majú experimentálny charakter, iné vychádzajú z tradičného divadla kjógen. Autor viac ako 40 divadelných hier, napr. Opát a novic (Óšósan to kozósan, 1947), Trojrohý klobúk (Sankaku bóši, 1952), Okinava (Okinawa, 1961), Japonec menom Ottó (Ottó to jobareru nihondžin, 1962), Medzi bohom a človekom (Kami to hito no aida, 1970) reflektujúcej udalosti 2. svetovej vojny, Slávnosť poludníkov (Šigosen no macuri, 1979), v ktorej hlavnou postavou je bojovník Tomomori z diela Heike monogatari (Príbeh rodu Tairovcov), románu Nekonečné trate (Mugen kidó, 1966), teoretických prác Svet drámy (Doroma no sekai, 1959) a Japončina v japonských drámach (Gikjoku no nihongo, 1982) i viacerých rozhlasových hier. Napísal autobiografickú prózu Hongó (Hongó, 1982). Prekladal divadelné hry európskych autorov, najmä W. Shakespeara. Nositeľ viacerých literárnych ocenení.