kino-oko

Text hesla

kino-oko, aj filmové oko, rus. kino-glaz — avantgardná skupina mladých sovietskych dokumentaristov založená 1919 Dz. Vertovom. Ich teoretické princípy tvorby, ktoré sformuloval Dz. Vertov v manifestoch My (1922), Kino-oko. Revolúcia (Kinoki. Perevorot, 1923) a Nový prúd v kinematografii (Novoje tečenije v kinematografii, 1923), spočívali v bezprostrednom zázname reality vo všetkých jej prejavoch. Príslušníci skupiny v duchu vtedajších názorov zavrhli písaný scenár, ich zámerom bolo vytvoriť film bez hercov, režisérov, ateliérov, dekorácií či kostýmov a budúcnosť filmovej tvorby videli v dokumentárnom zázname faktickej skutočnosti filmovou kamerou – filmovým okom (odtiaľ názov), ktoré je dokonalejšie než oko človeka. Usilovali sa nielen o zachytenie prúdu života, ale aj o vyjadrenie autorského postoja pomocou strihovej skladby, komentára, montáže a titulkov. Skupina mala blízko k futuristom a k tvorbe V. Majakovského. K najvýznamnejším členom patrili kameramani M. Kaufman, Ivan Ivanovič Beľakov (*1897, †1967) a Alexandr Grigorievič Lemberg (*1898, †1974), asistent réžie Ilia Kopalin (*1900, †1976) a strihačka Jelizaveta Svilovová (Svilova, *1900, †1975).

Zverejnené v marci 2017.

Kino-oko [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-20 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kino-oko