Kičevo

Kičevo — mesto v západnej časti Severného Macedónska v doline na juhovýchodných úbočí pohoria Bistra, administratívne stredisko samosprávneho celku Kičevo; 33-tisíc obyvateľov (2013).

Vzniklo na mieste, kde sa pravdepodobne nachádzalo antické mesto Uskana (zničené v 2. stor. pred n. l. počas macedónskych vojen), prvýkrát písomne doložené 1018 ako Kicavis, patrilo k Byzantskej ríši a bolo súčasťou Ochridského arcibiskupstva. V 13. – 14. stor. známe aj ako Kitin Grad (Kitino mesto). V roku 1385 obsadené Turkami, pod vládou ktorého zažilo najväčší rozvoj, predstavovalo vojenské a administratívne stredisko regiónu, začali sa využívať nerastné zdroje (najmä medi a mangánu). Od 1919 súčasť Kráľovstva SHS, 1941 – 43 obsadené talianskymi vojskami, od 1991 súčasť nezávislého Macedónska, 2019 Severného Macedónska.

Na okraji mesta na mohylovitom kopci Kičevsko kale osídlenom už v bronzovej a železnej dobe archeologické nálezisko upravené na kultúrno-historický park. Predpokladá sa, že murovaná pevnosť, ktorá fungovala aj v časoch tureckej nadvlády, tam jestvovala už v antickom období (murované hradby s niekoľkými obrannými vežami). Po zániku obrannej funkcie bola postupne takmer úplne rozobraná na stavebný materiál a sčasti zničená novou zástavbou. V blízkosti mesta pravoslávny Kláštor Presvätej Bohorodičky (založený 1316, 1848 vypálený, neskôr obnovený). Múzeum západného Macedónska v Národnej vojne za oslobodenie (1980, sídli v budove z 1892).