Kiarov
Kiarov, Ipolykér — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v juhovýchodnej časti Ipeľskej kotliny v blízkosti hranice s Maďarskom, 165 m n. m.; 273 obyvateľov, 41,4 % slovenskej, 57,1 % maďarskej národnosti (2021). Územie je budované neogénnymi usadenými horninami prekrytými uloženinami Ipľa, má prevažne pahorkatinný reliéf, je odlesnené, len v západnej a severnej časti sú dubové a agátové enklávy. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Kiarovský močiar (vyhlásená 1988, rozloha 16,4 ha), zriadená na ochranu vlhkomilných, močiarnych a vodných spoločenstiev.
Obec je písomne doložená v rokoch 1271, 1327 ako Keer, v roku 1330 Keer, altera Keer, Nagkeer, 1341 Keer, v rokoch 1481, 1486 Naghkeer, Kyskeer, 1873 – 1902 Kiskér és Nagykér, 1907 – 13 Ipolykér, v roku 1920 Kiarov, v rokoch 1927 – 38 Kiarov, Ipoly-Kér, 1938 – 45 Ipolykér, 1945 – 48 Kiarov, Ipoly-Kér, v roku 1948 Kiarov.
Patrila Kériovcom, Madáčovcom a i. V 14. stor. sa rozdelila na dve osady, ktoré v 17. stor. počas bojov s Turkami spustli. Po roku 1860 sa znova spomínajú dve osady, ktoré sa pravdepodobne koncom 19. stor. zlúčili. V rokoch 1938 – 44 bola obec pripojená k Maďarsku. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Archeologické nálezy: kamenná industria z mladšej kamennej doby na kopci Vysoký vrch, sídliská z mladšej a neskorej kamennej doby (početné fragmenty keramických nádob, kamenných nástrojov a zoomorfných i antropomorfných plastík), osídlenie z mladšej bronzovej doby a raného i vrcholného stredoveku.
Stavebné pamiatky: pôvodne baroková Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (18. stor.) so zvonicou (klasicistická veža pristavaná v 19. stor.) a neskoroklasicistická kúria statkára Lászlóa Oroszlányiho (19. stor.).