Khai Hung

Khai Hung [chaj], vlastným menom Tran Khanh Giu, pseudonym Ban Than, 1896 Co Am, okr. Vinh Bao, provincia Hai Duong – 22. 1. 1947 — vietnamský prozaik. Po štúdiách vyučoval v súkromnej škole v Hanoji a venoval sa novinárskej a literárnej činnosti. Zomrel po zajatí Ligou nezávislosti Vietnamu (Viet Minh) na neznámom mieste.

Popredný predstaviteľ romantickej literárnej skupiny Vlastnými silami (Tu luc van doan), od 1932 prispieval do týždenníkov Phong hoa (Zvyky) a Ngay nay (Dnes). Jeho prvý román Duša motýľa sníva o vílach (Hon buom mo tien, 1933) vykresľujúci idealistický príbeh o nadpozemskej láske, bol zároveň prvým publikovaným románom tejto literárnej skupiny. V románe Uprostred jari (Nua chung xuan, 1934) opisujúcom rozporuplný príbeh založený na kontrastoch starých (tradičných) a nových (moderných) životných zásad vietnamskej spoločnosti ostro kritizoval zastaraný feudálny režim a prostredníctvom tzv. novej hrdinky vyzdvihol osobnosť, ktorá bojuje za vlastné šťastie a slobodnú lásku v tradičnej vietnamskej spoločnosti. Neduhy jednotlivých sociálnych vrstiev vietnamskej spoločnosti zobrazil aj v románoch Rodina (Gia dinh, 1936), Únik (Thoat ly, 1938) a Úzkosť (Ban khoan, 1943). Autor románov Muž a žena (Trong mai, 1935) o trpkej nešťastnej láske a Krása (Dep, 1940), v ktorom opísal svojrázny spôsob života súčasného umelca, historického románu Chrabrý bojovník Tieu Son (Tieu Son trang si, 1934) o aristokratickej mládeži dynastie Neskorá Le (1428 – 1789), ktorá vystúpila proti režimu dynastie Tay Son (1778 – 1802), a divadelných hier Svetské muky (Tuc luy, 1937), Rumenec (Coc tia, 1940) a Spolutrpiteľ (Dong benh, 1942), spoluautor románu Búrlivý život (Doi mua gio, 1934, s Nhatom Linhom) majstrovsky vykresľujúceho vzťah medzi mužom a ženou. Viaceré jeho poviedky, napr. Zurčanie potoka (Tieng suoi reo, 1935), Po cestách-necestách (Doc duong gio bui, 1936), Očakávanie (Doi cho, 1938), Šťastie (Hanh, 1938), Hlinený čajník (Cai am dat, 1940), Klobúk nabok (Doi mu lech, 1941), Jazva (Cai ve, 1944) a Musíš žiť (Anh phai song, 1934, s Nhatom Linhom), sú zamerané impresionisticky, často nemajú sujet a kladú dôraz na zobrazenie vnútorného sveta osobnosti, na detailný opis najjemnejších odtieňov okamihov života.