Kežmarok

Text hesla

Kežmarok — okres v záp. časti Prešovského kraja hraničiaci s Poľskom; rozloha 839 km2, 69-tis. obyvateľov (2011), hustota zaľudnenia 82 obyvateľov/ km2, administratívne stredisko Kežmarok. Má 42 obcí, z toho tri mestá (Kežmarok, Spišská Belá, Spišská Stará Ves). Podiel mestského obyvateľstva: 41 %. Členité územie, na západe zasahuje do okresu Popradská kotlina, na severe Spišská Magura a Pieniny, na východe Levočské vrchy. Najvyšší vrch Čierna hora, 1 289 m n. m., v Levočských vrchoch, najnižší bod, 445 m n. m., v katastri obce Červený Kláštor pri výtoku Dunajca z okresu.

Väčšinu územia pokrývajú flyšové súvrstvia paleogénnych ílovcov, pieskovcov, slieňovcov a zlepencov, v Popradskej kotline prekryté ľadovcovo-riečnymi usadeninami. Pieniny, súčasť bradlového pásma, sú tvorené najmä odolnými druhohornými vápencami. V kotline je pahorkatinný reliéf tvorený prevažne ľadovcovo-riečnymi kužeľmi, vo flyšových pohoriach sa uplatňujú odolnejšie pieskovce a zlepence, z ktorých sú najvyššie časti pohorí. Popradská kotlina a menšie územie pozdĺž Dunajca patria do mierne teplej, ostatné do chladnej klimatickej oblasti. Najväčšími riekami sú Poprad a Dunajec (tvorí 17 km dlhú hranicu s Poľskom). Územie v Popradskej kotline je značne odlesnené, v pohoriach prevládajú smrekové lesy.

Tradičný priemysel textilný a drevársky, ďalej strojársky (výroba lyžiarskych vlekov, lanových dráh a vozíčkových dráh), elekrotechnický a potravinársky (hydinársky, mliekarský) priemysel; v minulosti dlhoročné spracovanie tabaku v Spišskej Belej. Hlavným priemyselným centrom je Kežmarok. Poľnohospodárska pôda tvorí takmer 40 % rozlohy okresu, z nej asi 44 % predstavuje orná pôda. Pestovanie jačmeňa, zemiakov, krmovín, v juž. častiach pšenice, raže; chov hovädzieho dobytka a oviec. Cestná doprava má väčší význam ako železničná, hlavné dopravné ťahy smerujú k mestám Poprad a Nowy Sącz (Poľsko), v Spišskej Starej Vsi (v mestskej časti Lysá nad Dunajcom) hraničný priechod do Poľska.

Viacero turisticky atraktívnych oblastí: Pieninský národný park (čiastočne zasahujúci územie okresu) s možnosťou plavby na pltiach prielomom Dunajca, termálne kúpalisko vo Vrbove, mestská pamiatková rezervácia v Kežmarku, národná kultúrna pamiatka Červený kláštor, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Osturni a i. V okrese sú 2 národné prírodné rezervácie (Belianske lúky, Mokriny), 7 prírodných rezervácií (Jezerské jazero, Kút, Malé jazero, Pálenica, Poš, Slavkovský jarok, Veľké osturnianske jazero) a 3 prírodné pamiatky (Beliansky potok, Jaskyňa v Skalke, Jazero).

Text hesla

Kežmarok — okres v záp. časti Prešovského kraja hraničiaci s Poľskom; rozloha 839 km2, 69-tis. obyvateľov (2011), hustota zaľudnenia 82 obyvateľov/ km2, administratívne stredisko Kežmarok. Má 42 obcí, z toho tri mestá (Kežmarok, Spišská Belá, Spišská Stará Ves). Podiel mestského obyvateľstva: 41 %. Členité územie, na západe zasahuje do okresu Popradská kotlina, na severe Spišská Magura a Pieniny, na východe Levočské vrchy. Najvyšší vrch Čierna hora, 1 289 m n. m., v Levočských vrchoch, najnižší bod, 445 m n. m., v katastri obce Červený Kláštor pri výtoku Dunajca z okresu.

Väčšinu územia pokrývajú flyšové súvrstvia paleogénnych ílovcov, pieskovcov, slieňovcov a zlepencov, v Popradskej kotline prekryté ľadovcovo-riečnymi usadeninami. Pieniny, súčasť bradlového pásma, sú tvorené najmä odolnými druhohornými vápencami. V kotline je pahorkatinný reliéf tvorený prevažne ľadovcovo-riečnymi kužeľmi, vo flyšových pohoriach sa uplatňujú odolnejšie pieskovce a zlepence, z ktorých sú najvyššie časti pohorí. Popradská kotlina a menšie územie pozdĺž Dunajca patria do mierne teplej, ostatné do chladnej klimatickej oblasti. Najväčšími riekami sú Poprad a Dunajec (tvorí 17 km dlhú hranicu s Poľskom). Územie v Popradskej kotline je značne odlesnené, v pohoriach prevládajú smrekové lesy.

Tradičný priemysel textilný a drevársky, ďalej strojársky (výroba lyžiarskych vlekov, lanových dráh a vozíčkových dráh), elekrotechnický a potravinársky (hydinársky, mliekarský) priemysel; v minulosti dlhoročné spracovanie tabaku v Spišskej Belej. Hlavným priemyselným centrom je Kežmarok. Poľnohospodárska pôda tvorí takmer 40 % rozlohy okresu, z nej asi 44 % predstavuje orná pôda. Pestovanie jačmeňa, zemiakov, krmovín, v juž. častiach pšenice, raže; chov hovädzieho dobytka a oviec. Cestná doprava má väčší význam ako železničná, hlavné dopravné ťahy smerujú k mestám Poprad a Nowy Sącz (Poľsko), v Spišskej Starej Vsi (v mestskej časti Lysá nad Dunajcom) hraničný priechod do Poľska.

Viacero turisticky atraktívnych oblastí: Pieninský národný park (čiastočne zasahujúci územie okresu) s možnosťou plavby na pltiach prielomom Dunajca, termálne kúpalisko vo Vrbove, mestská pamiatková rezervácia v Kežmarku, národná kultúrna pamiatka Červený kláštor, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Osturni a i. V okrese sú 2 národné prírodné rezervácie (Belianske lúky, Mokriny), 7 prírodných rezervácií (Jezerské jazero, Kút, Malé jazero, Pálenica, Poš, Slavkovský jarok, Veľké osturnianske jazero) a 3 prírodné pamiatky (Beliansky potok, Jaskyňa v Skalke, Jazero).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kežmarok [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-05-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kezmarok