keszthelyská kultúra

keszthelyská kultúra [kesthej-] — ranostredoveká kultúra (6. – 9. stor.) v záp. Maďarsku nazvaná podľa mesta Keszthely, v ktorého okolí bolo objavených asi 20 nálezísk tejto kultúry, najmä rozsiahlych pohrebísk. K najvýznamnejším patria Keszthely-Dobogó (asi 2 500 hrobov), Hévíz-Alsópáhok (asi 1 440 hrobov), Keszthely-Városi temető (vyše 1 100 hrobov) a Keszthely-Fenékpuszta (viacero pohrebísk so stovkami hrobov).

Keszthelyská kultúra mala niekoľko fáz. Predpokladá sa, že jej ľud bol etnicky rôznorodý, boli v ňom zastúpené zvyšky rímskeho, resp. romanizovaného obyvateľstva, u ktorého sú doložené prejavy kresťanstva, ako aj cudzie, predovšetkým germánske a avarské obyvateľstvo, príp. zajatci rôzneho etnického pôvodu zavlečení Avarmi do Panónie. Svojráznosť materiálneho obsahu keszthelyskej kultúry reprezentujú predovšetkým ženské šperky. Archeologický výskum lokalít s keszthelyskou kultúrou sa začal v 19. stor. a prebieha dodnes.