Keszthely

Keszthely [kesthej] — kúpeľné mesto v západnej časti Maďarska v župe Zala na západnom brehu Balatonu; 21-tis. obyvateľov (2013). Potravinársky priemysel. Kultúrne a turistické stredisko. Termálne kúpele.

Oblasť bola osídlená už v neolite. V rímskej dobe (pravdepodobne vo 4. stor. n. l.) vznikol v katastri dnešného Keszthely v lokalite Fenékpuszta opevnený rímsky vojenský tábor kastel (odtiaľ pravdepodobne dnešný názov mesta), ktorého latinský názov nie je známy (podľa niektorých autorov sa nazýval Valcum) a ktorý spolu s ďalšími opevnenými rímskymi mestami v Panónii (napr. Gorsium) patril do vnútorného obranného systému hraníc Rímskej ríše; okrem vojenskej funkcie (pevnosť) predstavoval aj dôležité hospodárske a logistické centrum. Od 9. stor. však jeho význam upadal (centrom oblasti a novovzniknutého slovanského Pribinovho kniežatstva sa stal Blatnohrad neďaleko dnešného Zalaváru).

Keszthely je prvýkrát písomne doložený 1247, začiatkom 15. stor. predstavoval významné trhové miesto, od 17. stor. stredisko panstva šľachtického rodu Festetičovcov (Festetics). R. 1797 tam Juraj Festetič založil jednu z prvých odborných poľnohospodárskych škôl v Európe nazývanú Georgikon (dnes fakulta Panónskej univerzity vo Vespréme).

Archeologické nálezy: v lokalite Keszthely-Fenékpuszta zvyšky opevneného rímskeho vojenského kastelu (od 4. stor. n. l. na mieste staršieho sídla, v jeho priestore boli počas archeologických výskumov, prebiehajúcich od polovice 19. stor. do súčasnosti, objavené aj zvyšky kresťanskej baziliky, ako aj viaceré pohrebiská keszthelyskej kultúry).

Stavebné pamiatky: gotický kostol (okolo 1390, zachované gotické fresky), barokový zámok Festetičovcov (1745 – 1885) s knižnicou a parkom, od 1974 múzeum (Helikon Kastélymúzeum). Múzeum Balatonu (okrem prírodovedných zbierok uschováva aj artefakty z rímskej doby a zo stredoveku).