Kešokov, Alim Pšemachovič

Text hesla

Kešokov, Alim Pšemachovič, 22. 7. 1914 Šaluška, Čegemský okr., Kabardsko-Balkarsko – 29. 1. 2001 Moskva — kabardský spisovateľ. Spočiatku učiteľ kabardského jazyka a literatúry a ruštiny, 1938 – 39 riaditeľ Výskumného ústavu ľudovej kultúry Kabardsko-Balkarska v Naľčiku. Počas 2. svetovej vojny korešpondent vojenských novín Syn otečestva (Syn vlasti), po vojne pôsobil v štátnych a straníckych orgánoch, 1970 – 80 predseda Literárneho fondu ZSSR.

Zakladateľ modernej kabardskej poézie. Autor poémy Na úpätí hôr (Bgy l’apechem dež, 1934), historických poém Krajina mladosti (Ščalet’ue ščlynal’e, 1947) a Tis (Tisej, 1955) o boji Adygejcov a Kabarďanov proti cárskej kolonizácii, básnickej zbierky Cesta jazdca (Šum i g’uegu, 1946), poviedky Líščia harmónia (Baže pšynz, 1948), historických románov Zázračný okamih (Ch’uapceg’ue nur, 1958), Hory nespia (Bgyščch’echer žejrk’ym, 1970, sfilmovaný 1987, réžia Rafaeľ Gasparianc) a Meč pre emira (Emirym i sešchue, 1984), autobiografického románu Zlomená podkova (Nal k’uta, 1973; slov. 1983) s vojnovou tematikou, románu Farba hrušky (Kchzž’yfe, 1985), v ktorom zobrazil zmeny kabardskej dediny od obdobia cárizmu až po socializmus, cestopisného románu Východ mesiaca (Maze k’yšč’e k’yg’ue, 1977) o svojich zážitkoch z ciest po Blízkom východe, zbierky noviel Správy (Ch’ybarher, 1999), divadelných hier Alcho (Al’ch’o, 1950) a Posledná míľa (G’ue-guane, 1968) a literatúry pre mládež. Do kabardčiny preložil diela ruských klasikov. R. 1977 bola v Česku vydaná Kešokova básnická zbierka Na koni tryskem v preklade Zdenky Bergrovej.

Text hesla

Kešokov, Alim Pšemachovič, 22. 7. 1914 Šaluška, Čegemský okr., Kabardsko-Balkarsko – 29. 1. 2001 Moskva — kabardský spisovateľ. Spočiatku učiteľ kabardského jazyka a literatúry a ruštiny, 1938 – 39 riaditeľ Výskumného ústavu ľudovej kultúry Kabardsko-Balkarska v Naľčiku. Počas 2. svetovej vojny korešpondent vojenských novín Syn otečestva (Syn vlasti), po vojne pôsobil v štátnych a straníckych orgánoch, 1970 – 80 predseda Literárneho fondu ZSSR.

Zakladateľ modernej kabardskej poézie. Autor poémy Na úpätí hôr (Bgy l’apechem dež, 1934), historických poém Krajina mladosti (Ščalet’ue ščlynal’e, 1947) a Tis (Tisej, 1955) o boji Adygejcov a Kabarďanov proti cárskej kolonizácii, básnickej zbierky Cesta jazdca (Šum i g’uegu, 1946), poviedky Líščia harmónia (Baže pšynz, 1948), historických románov Zázračný okamih (Ch’uapceg’ue nur, 1958), Hory nespia (Bgyščch’echer žejrk’ym, 1970, sfilmovaný 1987, réžia Rafaeľ Gasparianc) a Meč pre emira (Emirym i sešchue, 1984), autobiografického románu Zlomená podkova (Nal k’uta, 1973; slov. 1983) s vojnovou tematikou, románu Farba hrušky (Kchzž’yfe, 1985), v ktorom zobrazil zmeny kabardskej dediny od obdobia cárizmu až po socializmus, cestopisného románu Východ mesiaca (Maze k’yšč’e k’yg’ue, 1977) o svojich zážitkoch z ciest po Blízkom východe, zbierky noviel Správy (Ch’ybarher, 1999), divadelných hier Alcho (Al’ch’o, 1950) a Posledná míľa (G’ue-guane, 1968) a literatúry pre mládež. Do kabardčiny preložil diela ruských klasikov. R. 1977 bola v Česku vydaná Kešokova básnická zbierka Na koni tryskem v preklade Zdenky Bergrovej.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kešokov, Alim Pšemachovič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kesokov-alim-psemachovic