Kermadecove ostrovy

Text hesla

Kermadecove ostrovy [-deko-], angl. Kermadec Islands — skupina ostrovov sopečného pôvodu v juž. časti Tichého oceána 1 000 km severových. od Severného ostrova patriacich Novému Zélandu; rozloha 34 km2, neobývané (okrem pracovníkov meteorologickej stanice). Skladajú sa z ostrovov Raoul (najväčší, 29,38 km2, a najvyšší zo všetkých ostrovov, maximálna výška 516 m n. m.; má klifové pobrežie), Macauley (3,06 km2), Cheeseman, Curtis a Nuget a zo skál a skalných útesov (L’Esperance a i.). Subtropické podnebie, priemerná teplota vo februári 22,4 °C, v auguste 16 °C, ročný úhrn zrážok do 1 450 mm; dva najväčšie ostrovy sú zalesnené, výskyt viacerých endemických druhov rastlín; početné vtáčie kolónie (ostrovy sú zaradené medzi Významné vtáčie územia).

Územie je od 1937 prírodnou rezerváciou, od 1990 s priľahlým morom morskou prírodnou rezerváciou (rozloha 7 450 km2). Vody v okolí ostrovov sú vyhľadávané vyznávačmi prístrojového potápania. Vých. od Kermadecových ostrovov sa nachádza jedno z najhlbších miest svetového oceána, seizmicky aktívna Kermadecká priekopa, v dôsledku čoho sú i ostrovy seizmicky aktívnym územím. R. 1937 bola na ostrove Raoul založená meteorologická a rádiová stanica. – Ostrovy Curtis a Macauley boli objavené 1788 posádkou britskej lode Lady Penrhyn, ostatné 1791 francúzskou expedíciou pod vedením A. R. J. de Bruniho D’Entrecasteaux a nazvané podľa navigátora výpravy Jeana-Michela Huona de Kermadec (*1748, †1793). Od 1887 súčasť Nového Zélandu.

Zverejnené v marci 2017.

Kermadecove ostrovy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kermadecove-ostrovy