keremet

keremet [arab.], aj kiremet, keremeť, kiremeť — v tradičných náboženstvách turkických a ugrofínskych etník Povolžia termín označujúci náboženskú koncepciu spojenú s kultom predkov, kultové miesta i duchovné bytosti. Pôvodný (islamský) význam pojmu keremet (arab. karamat = schopnosť prorokov a svätcov konať zázraky) sa zachoval u Tatárov a Baškirov, ktorí vyznávajú islam, u susedných, neislamizovaných etník prešiel sémantickými zmenami. V náboženstve Čuvašov keremet (keremet kardi) znamenal duchovný princíp spájajúci svet živých a mŕtvych i posvätné miesto pod stromom, kde sa ľudia stretávali so svojimi predkami a prinášali im obety. Každá čuvašská obec mala svoj keremet, kde sa raz do roka konali obrady (existovali i keremety spoločné pre viac obcí, kde sa raz za 3 – 7 rokov konali väčšie obrady). V náboženstve Marijčanov a Mordvanov označoval keremet ducha predka, ako aj posvätný háj, kde sa duchom predkov prinášali obety, ale aj negatívne božstvo známe aj ako Jyn. Ako negatívny pozemský demiurg (nepriateľský k nebeskému bohu) sa keremet objavuje aj v mytológii Udmurtov.