Kenyatta, Jomo

Kenyatta [-ňata], Jomo, aj Johnstone, vlastným menom Kamau wa Ngengi, nazývaný Mzee (Starý muž), medzi 1891 – 94 Gatundu alebo Ichaweri (neďaleko Gatundu) – 22. 8. 1978 Mombasa — kenský štátnik a politik, prvý prezident Kene (1964 – 78).

Pochádzal z etnickej skupiny Kikujov, v detstve osirel a vyrastal pri starom otcovi, čoskoro však odišiel za vzdelaním do kresťanskej misie pri Nairobi. R. 1913 prešiel kikujskými iniciačnými obradmi, 1914 však konvertoval na kresťanstvo. Vystriedal rôzne zamestnania. R. 1924 vstúpil do politiky, 1927 sa stal generálnym tajomníkom Kikujskej ústrednej asociácie (Kikuyu Central Association, KCA) a 1928 začal redigovať kikujské noviny Muigwithania (Zmierovateľ), ktoré mali slúžiť myšlienke zjednotenia kikujského obyvateľstva. R. 1929 bol vyslaný KCA do Londýna rokovať o záujmoch Kikujov (najmä o návrate vyvlastnenej pôdy), príslušné úrady ho však neprijali. R. 1930 uverejnil v novinách The Times článok s piatimi požiadavkami KCA. Od 1931 žil v Londýne, kde študoval sociálnu antropológiu u B. Malinowského a stýkal sa s významnými africkými, karibskými a americkými intelektuálmi (napr. George Padmore, *1903, †1959), 1932 – 33 študoval ekonómiu v Moskve. R. 1945 spolu s K. Nkrumahom z Ghany pomáhal organizovať v Spojenom kráľovstve 5. panafrický kongres. R. 1946 sa vrátil do vlasti a 1947 sa stal predsedom Kenského afrického zväzu (Kenya African Union, KAU). Cestoval po krajine a agitoval za návrat pôdy, ktorú Kikujom vyvlastnili bieli farmári. R. 1952 počas antikoloniálneho povstania Mau-Mau (1952 – 60) proti britskej nadvláde bol uväznený a do 1961 zadržiavaný. R. 1960 bol v neprítomnosti zvolený za predsedu novej politickej strany Kenský africký národný zväz (Kenya African National Union, KANU), ktorá 1963 vyhrala voľby, a stal sa premiérom (v decembri 1963 Keňa získala nezávislosť). Po vyhlásení republiky (12. decembra 1964) jej prvý prezident; 1970 a 1974 znovuzvolený, v úrade až do smrti. Počas jeho vlády prebehla pozemková reforma, podporoval umiernenú prozápadnú, antikomunistickú politickú orientáciu a ekonomickú filozofiu (počas celého jeho funkčného obdobia vládla v Keni jedna politická strana). Aj po smrti zostal symbolom národnej jednoty a stability.

Autor diel Tvárou k hore Keňa (Facing Mount Kenya), Môj kikujský ľud (My People of Kikuyu, 1942) a Život náčelníka Wangombeho, história meniaca sa na legendu (The Life of Chief Wang’ombe, a history shading into Legend, 1942) o histórii a tradíciách Kikujov a autobiografie Trpel som, no nezatrpkol (Suffering Without Bitterness, 1968).