Keglevič, Ján Nepomuk
Ferdinand Karl Theodor Lütgendorff: Portrét Jána Nepomuka Kegleviča, 1826, Galéria mesta Bratislavy
Keglevič, Ján Nepomuk, de Buzin, aj Keglevich, Johann, János, aj J. N. Keglevič Buzini, 13. 5. 1786 Pešť, dnes súčasť Budapešti – 15. 10. 1856 Topoľčianky, okres Zlaté Moravce — rakúsko-uhorský politik, mecenáš a zberateľ výtvarného umenia, príslušník uhorskej vetvy šľachtického rodu Keglevičovcov (aj Keglevich) de Buzin pôvodom z Chorvátska, brat A. L. B. Keglevičovej. Študoval právo, botaniku a dejiny umenia vo Viedni a v Budapešti. R. 1806 – 09 pracoval v Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni, 1823 – 25 administrátor úradu hlavného župana, 1825 – 39 tekovský župan, od 1831 člen cisársko-kráľovskej tajnej rady, zastával aj viaceré funkcie na dvore (napr. správca kráľovských pivníc, cisársko-kráľovský komorník), od 1847 správca Uhorskej kráľovskej kúrie v Budíne. Od 1843 čestný člen Akadémie výtvarných umení vo Viedni. Významne spôsobom sa zasadzoval za ochranu historických pamiatok, podieľal sa na vzniku organizovanej ochrany pamiatok v Rakúsko-Uhorsku, 1850 konzervátor starožitností v oblasti Bratislavy. R. 1818 – 26 inicioval klasickú prestavbu kaštieľa v Topoľčiankach, ktorú navrhol A. Pichl a na ktorej aktívne participoval. R. 1806 založil vo Viedni knižnicu a 1813 obrazáreň, ktoré neskôr preniesol do kaštieľa v Topoľčiankach.