Ke-ťiou

Ke-ťiou, Gejiu — mesto v južnej Číne v provincii Jün-nan na Jünnanskej plošine severne od Červenej rieky; 131-tis. obyvateľov (2013). Stredisko banskej oblasti, najväčšie stredisko ťažby rúd cínu v Číne, ďalej ťažba rúd železa a čierneho uhlia, v minulosti (od 13. stor.) aj ťažba striebra. Priemysel hutnícky (spracovanie cínu, olova a železa), strojársky (výroba banských strojov, dopravných prostriedkov a i.), chemický, textilný, potravinársky.

Ložisko minerálov cínu, volfrámu, medi, fluóru, bóru a i. prvkov metasomatického pôvodu sa viaže na kontaktnú zónu medzi vápencami triasového a žulami (granitmi) jurského veku. Materskými horninami sú skarny a greiseny. Skarny vznikali v oblasti Ke-ťiou na kontakte uhličitanov (vápence – Ca skarny, a dolomity – Mg skarny) s granitoidnými intrúziami. Pôvodnou horninou greisenov boli žuly (granity). Vo vrchných častiach žulových (granitových) telies dochádzalo k metasomatickým premenám (autometasomatóza) v dôsledku hydrotermálnych a pneumatolitických roztokov s teplotou asi 400 °C. Rudnými minerálmi sú cinvaldit, fluorit, kasiterit a volframit. Ložisko bolo využívané už v bronzovej dobe, vo väčšom meradle sa najmä ťažba rúd cínu rozvinula v 2. polovici 18. stor., priemyselný charakter dosiahla po výstavbe (1915 – 28) odbočky železnice spájajúcej Hajfong (Vietnam) s Kchun-mingom.