Kazimír I. Obnoviteľ

Text hesla

Kazimír I. Obnoviteľ, 25. 1. 1016 – 28. 11. 1058 Poznaň — poľské knieža z piastovskej dynastie (od 1034), syn Meška II. Lamberta, manžel kyjevskej princeznej Dobronegy (†1087). Bol vychovávaný v kláštore, resp. na dvore kolínskeho arcibiskupa Hermana II. Po otcovej smrti a nástupe na trón sa pokúsil o posilnenie ústrednej panovníckej moci, narazil však na odpor šľachty. Vypukli nepokoje (spojené s úsilím o návrat k pohanstvu) a Kazimír musel emigrovať do Uhorska (1037), neskôr do Rímsko-nemeckej ríše. V jednotlivých poľských regiónoch sa vlády ujali miestni veľmoži. Situáciu využilo české knieža Břetislav I., ktorý 1038/39 vyplienil Veľkopoľsko a podmanil si Sliezsko a Krakov. R. 1039 sa Kazimír vrátil s vojskom, ktoré mu poskytol rímsko-nemecký kráľ (neskorší cisár) Henrich III., a podarilo sa mu opäť získať postavenie hegemóna. Dohodou s Břetislavom (1041) nadobudol väčšiu časť stratených území, 1047 aj Mazovsko a 1050 zvyšnú časť Sliezska. O toto teritórium však následne vypukol spor, do ktorého zasiahol Henrich III. Na ríšskom sneme v Quedlinburgu (1054) prisúdil sporné územie Kazimírovi, ktorý však musel Břetislavovi platiť každoročne tribút. R. 1038 Kazimír preniesol sídlo ríše z Gniezna (spustošeného Břetislavom I.) do Krakova a, uvedomujúc si význam cirkvi pre stabilitu krajiny, 1044 inicioval založenie benediktínskeho kláštora v Tynci (dnes súčasť Krakova) a 1045 obnovil Krakovské a 1051 Vratislavské biskupstvo.

Zverejnené v marci 2017.

Kazimír I. Obnoviteľ [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kazimir-i-obnovitel