Kázimíja

Kázimíja, aj Kázimajn, Kázimejn, Kádimejn — mestská časť (predmestie) Bagdadu, jedno z posvätných miest šíitského islamu. Pôvodne samostatné mesto, ktoré jestvovalo už v predislamskom období, za vlády Sásánovcov (3. – 7. stor.) sa nazývalo Kutrabbul, po založení Bagdadu (budovaný od 762) kalifom al-Mansúrom nazývané aš-Šúnízí. Al-Mansúr tam pre príslušníkov svojej rodiny založil cintorín Makábir Kurajš, na ktorom boli pochovaní o. i. aj siedmy šíitský imám Músa ibn Dža’far (*745, †799, aj Músá Ibn Dža’far as-Sádik al-Kázimí) a jeho vnuk a deviaty imám Muhammad ibn Alí (*810 alebo 811, †835, aj Muhammad ibn Alí al-Džavád at-Takí), podľa ktorých je Kázimíja nazvaná (Kázimíja = Dvaja Kázimovia). V 16. stor. bola nad hrobkami obidvoch imámov postavená mešita Al-Kázimíja (podľa zlatej kupoly nazývaná aj Zlatá mešita), ktorá sa stala významným šíitským pútnickým miestom. Nachádzajú sa v nej aj hrobky šíitských učencov Aš-Šajcha al-Mufída (*948, †1022), at-Túsího a i. šíitských osobností.