každodennosť

Text hesla

každodennosť — vo všeobecnosti rutinný priebeh denného a týždenného cyklu u jednotlivého človeka (indivídua), malých a väčších skupín či spoločnosti, stav, v ktorom sa nevyskytuje nič nové, všednosť, obyčajnosť. V spoločenských vedách sa každodennosť chápe ako skúsenosť človeka a vnímanie toho, čo sa v jeho predstavách objavuje každodenne, je výrazom normálnosti, rutiny. Skúmaním každodennosti sa zaoberajú filozofia (fenomenológia, existencializmus, neomarxizmus), história, etnológia, kulturológia, kultúrna antropológia, sociálna antropológia, a najmä sociológia v rámci svojho špecializovaného odvetvia sociológie každodennosti, každodennosť preto predstavuje jeden zo základných kulturologických a sociologických pojmov;

1. filoz. z bezprostredného hľadiska bežného človeka vlastnosť každodenných entít a procesov ako jedincovi vopred daná, samozrejme, všedne a s pravidelnosťou pociťovaná a vnímaná realita previazaná vzťahmi špecializovaných hmotných entít, materiálne a kultúrne prostredie, v ktorom indivíduum uspokojuje svoje potreby. Z filozofického hľadiska pribúda k materiálnemu aspektu každodennosti konkrétna skúsenosť človeka limitovaná procesmi poznávania, porozumenia/neporozumenia a zabúdania. Teória poznávania považuje každodennosť za apriórne, vopred dané pociťovanie (prežívanie, chápanie) skutočnosti realizovanej v rozmanitých konkretizovateľných významoch. Intersubjektívna každodennosť funguje ako systém kognitívnych a normatívnych pravidiel ustanovených v spoločnosti vopred, dohodou. Pojmom každodennosť sa v rámci svojich filozofických systémov zaoberali predovšetkým E. Husserl (pojem životného sveta, nem. Lebenswelt, pretlmočený do podoby každodenného života) a L. Wittgenstein;

2. sociol. súhrn všedných pravidelne sa opakujúcich činností (práca, odpočinok, resp. spánok, jedlo, telesná hygiena ap.), ktoré sú základom sociálnej reprodukcie indivídua (skupiny, spoločnosti), riadia sa známymi, spravidla nepísanými pravidlami, sú špecificky časovo a priestorovo usporiadané a ich vykonávanie predpokladá určitý objem poznania zafixovaný v tzv. zdravom rozume a vyjadrovaný bežným, hovorovým jazykom. Sociologické skúmanie každodennosti sa uberá rôznymi smermi, medzi ktorými prevláda bezprostredná deskripcia reprodukčných aktivít bežného človeka dennodenne vykonávaných v rámci jeho súkromného života. Táto koncepcia umožňuje interpretovať každodennosť ako priestor, v ktorom jednotlivec môže odporovať nadvláde neosobných inštitúcií. Pokusom o prekonanie tohto prístupu na analytickejšej úrovni sa stalo Husserlovo chápanie každodennosti ako životného sveta (Lebenswelt), ku ktorému sa možno dostať v dôsledku fenomenologickej redukcie sveta vedy. Pre fenomenologickú sociológiu a etnometodológiu sa každodennosť javí ako zvrchovaná realita, ako samozrejmý nereflektovaný svet ovládaný bežnou racionalitou metodicky a účelovo konajúceho jednotlivca, ale takou, ktorá je v podstate izomorfná s vedeckou racionalitou. Prednosťou tohto pohľadu je systémové vnímanie každodennosti ako určitého organického celku, ako aj úsilie o analytický prienik k jej skrytému pozadiu. Významným podnetom na súčasný výskum každodennosti sa stal prístup zakladateľa dramaturgickej sociológie E. Goffmana upozorňujúci na rôzne podoby bezprostrednej ľudskej komunikácie v ich prirodzenom prostredí. Prejavil sa nárastom záujmu o skúmanie správania na verejnosti v podmienkach moderného mesta. Napr. sledovanie veľkomestského života inšpirovalo francúzskeho teoretika každodennosti Michela Maffesoliho (*1944) k pomenovaniu takých trendov postmodernej spoločnosti, ako sú neotribalizmus, nomádstvo, orgiastika ap.

Zverejnené v marci 2017.

Každodennosť [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kazdodennost