Kazanlăk

Kazanlăk — mesto v str. Bulharsku v administratívnej oblasti Stara Zagora v doline rieky Tundža medzi pohoriami Stredna gora a Stará planina v oblasti Ružovej doliny (územie pozostávajúce z dolín riek Tundža a Strjama; dĺžka okolo 120 km), administratívne stredisko okresu Kazanlăk; 52-tis. obyvateľov (2012). Významné stredisko oblasti špecializovanej na pestovanie rastlín (špeciálne druhy ruže, levanduľa, mäta) vhodných na získavanie silíc (éterických olejov); výroba silíc. Priemysel textilný, potravinársky, strojársky, drevársky, výroba hudobných nástrojov. Dopravná križovatka na hlavných trasách Sofia – Burgas a Ruse – Kărdžali. Záp. od mesta na rieke Tundža priehrada s hydroelektrárňou.

Oblasť bola osídlená už v neolite. Význam nadobudla najmä v helenistickom období, v 5. – 4. stor. pred n. l. sa stala súčasťou Trácie, vo 4. stor. pred n. l. tam trácky kráľ Seut III. založil mesto Seutopolis. V stredoveku sa oblasť stala správnym centrom regiónu Kran. Od 1370 pod osmanskou nadvládou. Dnešné mesto bolo založené pravdepodobne začiatkom 15. stor. ako vojenská pevnosť na ochranu priesmyku Šipka. Neskôr sa stalo významným remeselným centrom. R. 1877 – 78 počas rusko-tureckej vojny sa v oblasti uskutočňovali veľké boje. Po získaní nezávislosti Bulharska (1908) v dôsledku straty trhov v Osmanskej ríši význam remesiel v Kazanlăku poklesol a začali sa rozvíjať textilný, letecký a vojenský priemysel, ako aj produkcia ružového oleja. V meste a jeho okolí prebieha archeologický prieskum niekoľkých tráckych pohrebísk s hrobkami s bohatým nálezmi zo zlata, striebra a z bronzu. R. 1944 bola na severových. okraji mesta (neďaleko historického tráckeho mesta Seutopolis) objavená kráľovská hrobka s freskami z helenistického obdobia (280 pred n. l.). Tvorí ju kamenná obdĺžniková predsieň spájajúca dromos s kupolovou hrobkou kruhového pôdorysu, ktorú zdobia nástenné maľby predstavujúce trácke pohrebné rituály a dokladajúce vyspelú kultúru Trákov. Hrobka bola 1979 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (kvôli ochrane fresiek je turisticky prístupná iba kópia objektu vybudovaná v blízkosti). V okolí sa našli aj ďalšie mohyly a pozostatky tráckych sídel vrátane opevneného sídelného mesta Seutopolis (objavené 1948, dnes pod vodnou hladinou priehrady Koprinka); vnútri hradieb s vežami sa nachádzali pevnosť s kráľovským palácom, agora, pravouhlo usporiadané bloky mestskej zástavby (domy aristokracie) i pohrebisko s kupolovitými hrobkami (tholos); domy remeselníkov a i. boli mimo hradieb.