kavyľ

Text hesla

kavyľ [rus.], Stipa — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Trváce trsnaté trávy vyskytujúce sa v teplých oblastiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky a na severozápade Afriky. Majú 10 – 90 cm vysoké steblo rozdelené kolienkami na internódiá (kolienka sú zvyčajne ukryté v listových pošvách), zvyčajne úzke listy s trvalo (alebo po uschnutí) pozdĺžne zloženými čepeľami a drobné kvety usporiadané v jednokvetých kláskoch vytvárajúcich riedke metliny, plod zrno obalené plevicou s nápadnou, 30 – 35 cm dlhou páperistou, v dolnej časti špirálovito skrútenou osťou, ktorá uľahčuje rozširovanie zrna na väčšie vzdialenosti pomocou vetra a jeho ľahšie zavrtávanie sa do pôdy; pevné chlpy usporiadané v radoch v ostrom uhle smerom k osti zabraňujú opätovnému vytiahnutiu zrna z pôdy.

Patrí sem okolo 300 druhov, niektoré rastú v stepiach, prériách a savanách ako dominantné rastliny a sú bohatým zdrojom potravy veľkých stád kopytníkov, niektoré sa pestujú ako okrasné rastliny, napr. Stipa brachytricha, Stipa calamagrostis, Stipa gigantea a Stipa tenuissima, listy kavyľa pevného (Stipa tenacissima, nazývaný aj esparto alebo halfa) rastúceho v severozáp. Afrike a na Pyrenejskom polostrove sa používajú najmä na výrobu povrazov, lán, rohoží, košíkov a papiera.

Kavyle rastúce na Slovensku sú pre ich viazanosť na xerotermné lokality pripomínajúce stepi alebo lesostepi veľmi vzácne a patria medzi ohrozené a zákonom chránené druhy, napr. len na pohyblivých pieskoch na Záhorí a na Podunajskej nížine v okolí Čenkova (miestna časť obce Mužla), Chotína a Nesvád sa vyskytuje kavyľ piesočný (Stipa borysthenica), na andezitových svahoch v oblasti NPR Burdov (v katastroch obcí Chľaba a Kamenica nad Hronom) ojedinele kavyľ hrubosteblový (Stipa crassiculmis), na výslnných suchých stráňach a v presvetlených lesostepiach teplejších juž. oblastí sa vyskytujú kavyľ drsnosteblový (Stipa eriocaulis) a kavyľ Ivanov (Stipa joannis, Stipa pennata), hovorovo nazývaný aj fúzy svätého Ivana, ktoré sú pre sekundárnu sukcesiu a hromadný zber do suchých kytíc ohrozené výrazným úbytkom zrelých zŕn a následne zníženou možnosťou rozmnožovania sa.

Text hesla

kavyľ [rus.], Stipa — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Trváce trsnaté trávy vyskytujúce sa v teplých oblastiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky a na severozápade Afriky. Majú 10 – 90 cm vysoké steblo rozdelené kolienkami na internódiá (kolienka sú zvyčajne ukryté v listových pošvách), zvyčajne úzke listy s trvalo (alebo po uschnutí) pozdĺžne zloženými čepeľami a drobné kvety usporiadané v jednokvetých kláskoch vytvárajúcich riedke metliny, plod zrno obalené plevicou s nápadnou, 30 – 35 cm dlhou páperistou, v dolnej časti špirálovito skrútenou osťou, ktorá uľahčuje rozširovanie zrna na väčšie vzdialenosti pomocou vetra a jeho ľahšie zavrtávanie sa do pôdy; pevné chlpy usporiadané v radoch v ostrom uhle smerom k osti zabraňujú opätovnému vytiahnutiu zrna z pôdy.

Patrí sem okolo 300 druhov, niektoré rastú v stepiach, prériách a savanách ako dominantné rastliny a sú bohatým zdrojom potravy veľkých stád kopytníkov, niektoré sa pestujú ako okrasné rastliny, napr. Stipa brachytricha, Stipa calamagrostis, Stipa gigantea a Stipa tenuissima, listy kavyľa pevného (Stipa tenacissima, nazývaný aj esparto alebo halfa) rastúceho v severozáp. Afrike a na Pyrenejskom polostrove sa používajú najmä na výrobu povrazov, lán, rohoží, košíkov a papiera.

Kavyle rastúce na Slovensku sú pre ich viazanosť na xerotermné lokality pripomínajúce stepi alebo lesostepi veľmi vzácne a patria medzi ohrozené a zákonom chránené druhy, napr. len na pohyblivých pieskoch na Záhorí a na Podunajskej nížine v okolí Čenkova (miestna časť obce Mužla), Chotína a Nesvád sa vyskytuje kavyľ piesočný (Stipa borysthenica), na andezitových svahoch v oblasti NPR Burdov (v katastroch obcí Chľaba a Kamenica nad Hronom) ojedinele kavyľ hrubosteblový (Stipa crassiculmis), na výslnných suchých stráňach a v presvetlených lesostepiach teplejších juž. oblastí sa vyskytujú kavyľ drsnosteblový (Stipa eriocaulis) a kavyľ Ivanov (Stipa joannis, Stipa pennata), hovorovo nazývaný aj fúzy svätého Ivana, ktoré sú pre sekundárnu sukcesiu a hromadný zber do suchých kytíc ohrozené výrazným úbytkom zrelých zŕn a následne zníženou možnosťou rozmnožovania sa.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kavyľ [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-04]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kavyl