Kavadarci

Text hesla

Kavadarci — mesto v Macedónsku v kotline Tikveš, administratívne stredisko okresu Kavadarci; 39-tis. obyvateľov (2012). Najväčšie vinárske stredisko v Macedónsku ležiace v tradičnej vinohradníckej oblasti, vinohradníctvu a vinárstvu sa venuje okolo 85 % obyvateľov oblasti. Pestovanie hrozna (ročná produkcia okolo 85-tis. t, z toho 80 % sa používa na výrobu vína), ako aj maku a vysokokvalitného tabaku. Priemysel hutnícky (spracovanie železa a niklu z bohatých ložísk juž. od mesta). R. 2000 vznikla v Kavadarci prvá voľná ekonomická zóna Macedónska. Na vodnom toku Crna Reca (12 km juhozáp. od mesta) veľká priehradná nádrž.

Územie dnešného mesta bolo osídlené už v 7. – 6. stor. pred n. l., a to prerušovane počas celého staroveku a stredoveku. Ležalo na rímskej obchodnej a vojenskej ceste Via Egnatia spájajúcej mestá Dyrrachium (dnes Drač, Albánsko) a Byzantion (dnes Istanbul, Turecko), predstavovalo dôležité vojenské, hospodárske a kultúrne centrum. Na prelome 5. a 6. stor. bolo zničené Avarmi a Slovanmi, od 14. stor. pod Osmanskou nadvládou, v 17. stor. centrum regiónu Tikva. Po balkánskych vojnách (1912 – 13) a rozpade Osmanskej ríše (1922) Turci mesto a jeho okolie opustili (definitívne 1935 – 36), od 1918 bolo súčasťou Kráľovstva SHS, resp. od 1929 Juhoslávie. Počas 2. svetovej vojny okupované nacistickým Nemeckom a Bulharskom, utrpelo veľké materiálne škody. Stavebné pamiatky: Markova veža (18. stor.), v blízkosti mesta kláštor Pološki s Kostolom sv. Juraja (14. stor.).

Popis ilustrácie

Kavadarci

Text hesla

Kavadarci — mesto v Macedónsku v kotline Tikveš, administratívne stredisko okresu Kavadarci; 39-tis. obyvateľov (2012). Najväčšie vinárske stredisko v Macedónsku ležiace v tradičnej vinohradníckej oblasti, vinohradníctvu a vinárstvu sa venuje okolo 85 % obyvateľov oblasti. Pestovanie hrozna (ročná produkcia okolo 85-tis. t, z toho 80 % sa používa na výrobu vína), ako aj maku a vysokokvalitného tabaku. Priemysel hutnícky (spracovanie železa a niklu z bohatých ložísk juž. od mesta). R. 2000 vznikla v Kavadarci prvá voľná ekonomická zóna Macedónska. Na vodnom toku Crna Reca (12 km juhozáp. od mesta) veľká priehradná nádrž.

Územie dnešného mesta bolo osídlené už v 7. – 6. stor. pred n. l., a to prerušovane počas celého staroveku a stredoveku. Ležalo na rímskej obchodnej a vojenskej ceste Via Egnatia spájajúcej mestá Dyrrachium (dnes Drač, Albánsko) a Byzantion (dnes Istanbul, Turecko), predstavovalo dôležité vojenské, hospodárske a kultúrne centrum. Na prelome 5. a 6. stor. bolo zničené Avarmi a Slovanmi, od 14. stor. pod Osmanskou nadvládou, v 17. stor. centrum regiónu Tikva. Po balkánskych vojnách (1912 – 13) a rozpade Osmanskej ríše (1922) Turci mesto a jeho okolie opustili (definitívne 1935 – 36), od 1918 bolo súčasťou Kráľovstva SHS, resp. od 1929 Juhoslávie. Počas 2. svetovej vojny okupované nacistickým Nemeckom a Bulharskom, utrpelo veľké materiálne škody. Stavebné pamiatky: Markova veža (18. stor.), v blízkosti mesta kláštor Pološki s Kostolom sv. Juraja (14. stor.).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kavadarci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kavadarci