Kaudzīteovci

Kaudzīteovci [-dzí-] — lotyšskí spisovatelia, bratia Matīss (18. 8 1848 Mādari, kraj Vecpiebalga – 8. 11. 1926 Kalna Kaibēni, kraj Vecpiebalga) a Reinis (12. 5. 1839 Mādari – 21. 8. 1920 Kalna Kaibēni). Obidvaja boli v detstve ovplyvnení protestantským hnutím herrenhutov (Matīss Kaudzīte: Bratský zbor vo Vidzemsku, Brāļu draudze Vidzemē, 1877). R. 1868 sa spoločne presťahovali do neďalekej obce Kalna Kailbēni, kde založili školu a po absolvovaní učiteľských skúšok tam aj pedagogicky pôsobili, súčasne od 70. rokov 19. stor. písali učebnice. Ich literárna činnosť bola ovplyvnená aj národnou a spoločenskou angažovanosťou (Matīss bol od 1868 členom Rižskej lotyšskej spoločnosti, Rīgas Latviešu biedrība, a obidvaja boli členmi speváckeho spolku vo Vecpiebalge, ktorý 1884 – 1891 vyvíjal viaceré dobročinné aktivity).

Matīss debutoval básnickými zbierkami Piesne (Dziesmiņas, 1872) a Básne (Dzejoļi, 1877), písal i krátku prózu, recenzie a neskôr divadelné hry. Reinis vo svojich prózach vyzdvihoval práva lotyšských roľníkov a je prvým lotyšským autorom aforizmov. Kaudzīteovci spoločne napísali prvý lotyšský realistický román Časy zememeračov (Mērnieku laiki, 1879; sfilmovaný 1968, réžia Voldemārs Pūce), v ktorom na pozadí pozemkovej reformy v Livónsku (Vidzemsku) v 60. a 70. rokoch 19. stor. realisticky vykreslili typické postavy lotyšského vidieka s ich kladnými i zápornými vlastnosťami, morálne vyznenie diela (zdôrazňovali tradičné národné a kresťanské hodnoty) ozvláštnili grotesknými prvkami z dedinského života. Román si čoskoro získal veľkú popularitu a významne ovplyvnil ďalší vývoj lotyšskej prózy, viackrát bol adaptovaný na divadelné hry, ktoré sa dodnes uvádzajú na viacerých divadelných scénach. Na spoločné dielo sa pokúsil nadviazať Matīss neúspešným pokračovaním románu pod názvom Nové časy zememeračov (Jaunie mērnieku laiki, 1924 – 27), ktoré však ostalo nedokončené. Kaudzīteovci spoločne písali aj cestopisné prózy, v ktorých zachytili zážitky z ciest po Európe, a publicistické články.