Katsina

Katsina [-ci-] — mesto v severnej časti Nigérie na rieke Katsina 20 km od hranice s Nigerom, hlavné mesto členského štátu Katsina; 22-tis. obyvateľov (2012). Priemysel hutnícky (oceliareň), obuvnícky, kožiarsky, potravinársky; remeslá (tkáčstvo, garbiarstvo, farbiarstvo). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie podzemnice olejnej, bavlníka, ciroku, prosa; chov hovädzieho dobytka, kôz, oviec). Cestný uzol.

Podľa legendy mesto založil jeden z potomkov mýtického zakladateľa hauských štátov princa Bajadžidu (Hausovia). Pravdepodobne vzniklo v 10. – 11. stor., v 13. stor. sa rozvinulo na mestský štát, v 14. stor. dôležité obchodné centrum na karavánových cestách; od 14. stor. islamizované, prvým islamským panovníkom bol Muhammadu Korau (†1398; vládol od 1348), ktorý dal v meste vybudovať minaret Gobarau a panovnícky palác (nazývaný aj Gidan Korau). R. 1513 – 54 bola Katsina súčasťou Songhajskej ríše, v 17. a 18. stor. jeden z najväčších hauských mestských štátov, významné obchodné a ekonomické centrum, stredisko islamskej vzdelanosti. S cieľom očisty islamu vyhlásil začiatkom 19. stor. fulbský vodca Usman dan Fodio sv. vojnu (džihád) hauským vládcom v severnej Nigérii (Fulbovia) a 1807 dobyl aj Katsinu, ktorá sa stala ako emirát Katsina súčasťou ním vytvoreného sultanátu Sokoto (Sokotskej ríše). Správy o vtedajšej Katsine priniesol H. Barth, ktorý 1853 tadiaľ cestoval. R. 1903 sa Katsina dostala pod tzv. nepriamu vládu Britov (Indirect Rule); fulbský emir Abubakar (†1940; vládol 1887 – 1905) sa vzdal bez boja a podriadil sa, napriek tomu však bol poslaný do vyhnanstva, kde aj zomrel. R. 1906 sa pod britským patronátom stal novým emirom Alhadži (Alhaji) Muhammadu Dikko (*1865, †1944), ktorého dynastia vládne v Katsine do súčasnosti; od 2008 je emirom Alhadži (Alhaji) Abdulmúmini Kábir Usmán (*1951).

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (pôvodne pravdepodobne z 12. stor., dlhé 21 km, so siedmimi bránami, v 14. alebo 16. stor. opravované), panovnícky palác (sídlo vládcov Katsiny nazývané aj Gidan Korau; 14. stor., veľká časť komplexu postavená v tradičnom architektonickom štýle), mešita (18. stor.) s 15 m vysokým minaretom Gobarau (14. stor.; významný príklad tradičnej lokálnej architektúry). Dve univerzity.