Katolícka liga

Text hesla

Katolícka liga

1. aj Norimberská liga — spolok katolíckych stavov v rímsko-nemeckej ríši založený 10. 6. 1538 v Norimbergu pod záštitou cisára Karola V. a jeho brata, rakúskeho, českého, uhorského a rímsko-nemeckého kráľa Ferdinanda I. Vznikol ako odpoveď na sformovanie sa protestantského šmalkaldského zväzu s cieľom zastaviť šírenie protestantizmu v ríši. Hlavným vodcom Katolíckej ligy bol saský vojvoda Georg der Bärtige (Bradatý, *1471, †1539). Po jeho smrti sa Sasko priklonilo k protestantizmu, keďže jeho dedičom sa stal presvedčený protestant, vojvoda Heinrich II. von Braunschweig-Wolfenbüttel (*1489, †1568). Liga začala postupne strácať význam, k čomu prispeli spory jej členov v náboženských otázkach, konflikty záujmov, vzájomná nedôvera a skutočnosť, že väčšina nemeckých kniežatstiev prešla k protestantizmu. Od 1545 fakticky nefungovala, oficiálne bola rozpustená 1549;

2. aj Liga — voľný spolok katolíckych ríšsko-nemeckých svetských a duchovných kniežat utvorený v júli 1609 v Mníchove pod vedením vojvodu Maximiliána I. Bavorského s cieľom obrany katolíckej viery a pokoja v rímsko-nemeckom cisárstve. Vznikol ako protiváha Protestantskej únie (založená v máji 1608 v bavorskom Auhausene) v období, keď sa napriek prijatiu Augsburského náboženského mieru (1555) stupňovalo napätie medzi nemeckými katolíckymi a protestantskými kniežatami. Zakladajúcimi členmi boli bavorský vojvoda a vysoké duchovenstvo – biskupi cirkevných kniežatstiev-biskupstiev (Hochstift) Würzburg, Konstanz, Augsburg, Passau a Regensburg, opát kniežatstva-opátstva Kempten a prepošt kniežatstva-prepoštstva Ellwangen, neskôr pristúpili biskupi kurfirststiev-kniežacích biskupstiev Köln, Mainz a Trier, kniežatstiev-biskupstiev Bamberg, Speyer, Strassburg a Worms a ďalší ríšski preláti. Vznikom únie a ligy sa tak utvorili dva tábory, ktoré sa k sebe navzájom správali čoraz netolerantnejšie, čo napokon vyústilo do tridsaťročnej vojny (1618 – 48). Hoci obavy Habsburgovcov z rastúceho vplyvu Maximiliána I. Bavorského viedli 1616 k rozpusteniu ligy, po uzavretí zmluvy medzi cisárom Ferdinandom II. a Maximiliánom I. Bavorským v októbri 1619 v Mníchove bola obnovená. Jej vojská pod velením J. T. Tillyho dosiahli v boji proti protestantom viaceré významné vojenské úspechy, napr. 8. 11. 1620 porazili v bitke na Bielej hore (spolu s K. B. Buquoyom de Longueval) vojská českých stavov (→ české stavovské povstanie). Po Tillyho smrti (1632) sa vrchným veliteľom vojsk Katolíckej ligy stal J. Aldringen. Po jeho porážke v bitke so Švédmi (pri obrane mesta Landshut), v ktorej padol (1634), bola Katolícka liga na základe podmienok Pražského mieru (1635) rozpustená;

3. v období náboženských vojen vo Francúzsku v 2. pol. 16. stor. spolok francúzskej katolíckej šľachty a vysokého duchovenstva (založený 1576) zameraný proti hugenotom; → Svätá liga.

Text hesla

Katolícka liga

1. aj Norimberská liga — spolok katolíckych stavov v rímsko-nemeckej ríši založený 10. 6. 1538 v Norimbergu pod záštitou cisára Karola V. a jeho brata, rakúskeho, českého, uhorského a rímsko-nemeckého kráľa Ferdinanda I. Vznikol ako odpoveď na sformovanie sa protestantského šmalkaldského zväzu s cieľom zastaviť šírenie protestantizmu v ríši. Hlavným vodcom Katolíckej ligy bol saský vojvoda Georg der Bärtige (Bradatý, *1471, †1539). Po jeho smrti sa Sasko priklonilo k protestantizmu, keďže jeho dedičom sa stal presvedčený protestant, vojvoda Heinrich II. von Braunschweig-Wolfenbüttel (*1489, †1568). Liga začala postupne strácať význam, k čomu prispeli spory jej členov v náboženských otázkach, konflikty záujmov, vzájomná nedôvera a skutočnosť, že väčšina nemeckých kniežatstiev prešla k protestantizmu. Od 1545 fakticky nefungovala, oficiálne bola rozpustená 1549;

2. aj Liga — voľný spolok katolíckych ríšsko-nemeckých svetských a duchovných kniežat utvorený v júli 1609 v Mníchove pod vedením vojvodu Maximiliána I. Bavorského s cieľom obrany katolíckej viery a pokoja v rímsko-nemeckom cisárstve. Vznikol ako protiváha Protestantskej únie (založená v máji 1608 v bavorskom Auhausene) v období, keď sa napriek prijatiu Augsburského náboženského mieru (1555) stupňovalo napätie medzi nemeckými katolíckymi a protestantskými kniežatami. Zakladajúcimi členmi boli bavorský vojvoda a vysoké duchovenstvo – biskupi cirkevných kniežatstiev-biskupstiev (Hochstift) Würzburg, Konstanz, Augsburg, Passau a Regensburg, opát kniežatstva-opátstva Kempten a prepošt kniežatstva-prepoštstva Ellwangen, neskôr pristúpili biskupi kurfirststiev-kniežacích biskupstiev Köln, Mainz a Trier, kniežatstiev-biskupstiev Bamberg, Speyer, Strassburg a Worms a ďalší ríšski preláti. Vznikom únie a ligy sa tak utvorili dva tábory, ktoré sa k sebe navzájom správali čoraz netolerantnejšie, čo napokon vyústilo do tridsaťročnej vojny (1618 – 48). Hoci obavy Habsburgovcov z rastúceho vplyvu Maximiliána I. Bavorského viedli 1616 k rozpusteniu ligy, po uzavretí zmluvy medzi cisárom Ferdinandom II. a Maximiliánom I. Bavorským v októbri 1619 v Mníchove bola obnovená. Jej vojská pod velením J. T. Tillyho dosiahli v boji proti protestantom viaceré významné vojenské úspechy, napr. 8. 11. 1620 porazili v bitke na Bielej hore (spolu s K. B. Buquoyom de Longueval) vojská českých stavov (→ české stavovské povstanie). Po Tillyho smrti (1632) sa vrchným veliteľom vojsk Katolíckej ligy stal J. Aldringen. Po jeho porážke v bitke so Švédmi (pri obrane mesta Landshut), v ktorej padol (1634), bola Katolícka liga na základe podmienok Pražského mieru (1635) rozpustená;

3. v období náboženských vojen vo Francúzsku v 2. pol. 16. stor. spolok francúzskej katolíckej šľachty a vysokého duchovenstva (založený 1576) zameraný proti hugenotom; → Svätá liga.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Katolícka liga [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-liga