Katolícka akcia

Katolícka akcia —

1. hnutie laikov rímskokatolíckej cirkvi, ktorého cieľom je obrana a šírenie kresťanských hodnôt v spoločnosti prostredníctvom uplatňovania kresťanských zásad vo všetkých oblastiach ľudského života. Rozvinulo sa v 20. a 30. rokoch 20. stor. na podnet pápeža Pia XI. (zadefinoval jeho hlavné poslanie a organizačné usporiadanie), pričom nadviazalo na začiatky hnutia v 19. stor. (termín Katolícka akcia ako prvý použil pápež Lev XIII. vo svojom liste z 1895). Katolícka akcia mala pomáhať cirkvi v jej pastoračnom úsilí a obraňovať kresťanské hodnoty v meniacich sa spoločenských podmienkach. V súčasnosti v rámci duchovnej správy spočíva jej činnosť najmä v zapájaní laikov do rôznych aktivít (napr. v katechéze) pod vedením kňazov a biskupov (apoštolát laikov);

2. umelo (politickým vedením štátu) organizované hnutie v rímskokatolíckej cirkvi v ČSR 1949 – 51, ktorého cieľom bolo rozbiť vnútornú jednotu cirkvi a v konečnom dôsledku ju postaviť proti Vatikánu (vytvoriť národnú cirkev). Názov, ktorý mal zakryť skutočný zámer iniciátorov, bol prevzatý z celosvetového hnutia laikov (Katolícka akcia, význam 1). Katolícku akciu pripravovala cirkevná komisia ÚV KSČ zriadená v apríli 1949, ktorá mala na starosti cirkevnú politiku. Na jej ustanovujúcej konferencii konanej 10. júna 1949 v Prahe bol vytvorený ústredný výbor Katolíckej akcie na čele s F. Pujmanom a bolo prijaté vyhlásenie Ohlas českých a slovenských katolíkov veriacim, pod ktoré sa funkcionári režimu usilovali získať podpisy kňazov a veriacich. Katolícki biskupi však Katolícku akciu odmietli a vydali pastiersky list Hlas biskupov a ordinárov v hodine veľkej skúšky, ktorý sa mal 19. 6. 1949 čítať vo všetkých kostoloch. Štátna moc sa tomu snažila zabrániť a bezpečnostné orgány listy skonfiškovali. Vatikán 20. 6. 1949 odsúdil Katolícku akciu ako rozkolnícku a exkomunikoval všetkých, ktorí sa k nej pripojili. Skonfiškovanie pastierskych listov odštartovalo vlnu nepokojov a vzbúr. K najvyhrotenejšej situácii došlo koncom júna a zač. júla 1949, keď veriaci z obáv pred zatýkaním kňazov strážili fary, bránili štátnym orgánom vstúpiť do obcí a postavili sa na odpor aj jednotkám armády, bezpečnosti a Ľudových milícií. Stovky osôb boli zatknuté, vyšetrované a súdené. Vyhrotené protesty donútili predstaviteľov režimu Katolícku akciu zastaviť. Zač. 50. rokov 20. stor. nahradilo Katolícku akciu prorežimné Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva.