Káthmandu

Káthmandu, Káthmándú — hlavné mesto Nepálu na úpätí Himalájí v severozápadnej časti kotliny Káthmandu (aj Údolie Káthmandu), 1 360 m n. m.; 998-tis. obyvateľov, aglomerácia (spojenie s mestami Pathán, Bhádgáon a s viacerými menšími mestami) 1,908 mil. obyvateľov (2012). Hospodárske a kultúrne centrum krajiny, sídlo viacerých bánk a finančných inštitúcií. Priemysel textilný (bavlnársky, spracovanie juty), potravinársky (lúparne ryže, cukrovary a i.), drevársky, stavebných materiálov, obuvnícky; rozvinuté remeslá s tradičnou výrobou nepálskeho papiera, tzv. papiera lokta (vyrábaný z lykovca Daphne bholua a Daphne papyracea), pašmíny (druh kašmíru), ako aj rezbárskych, hrnčiarskych a i. produktov. Turistické stredisko medzinárodného významu. Významný cestný uzol, diaľnicou Tribhuvan je Káthmandu spojené s priemyselným strediskom Hetauda a s pohraničnými mestami Birgaňdž (na území Nepálu) a Raxaul (na území Indie), diaľnicou Prithví s druhým najväčším mestom Nepálu Pokhara, cestné spojenie s hraničným priechodom do Číny Kodari; južne od mesta medzinárodné letisko. Severne od Káthmandu na rieke Trishuli je vybudovaná priehrada s hydroelektrárňou. Mestom preteká osem riek, z ktorých najväčšia je Bagmati (prítok Gangy). Východiskové miesto expedícií do Himalájí.

Najstaršie osídlenie oblasti je doložené v 7. stor. pred n. l., keď tam vznikol prvý štátny útvar Kirátov (etnikum mongolského pôvodu). R. 723 tam bolo založené sídelné mesto s názvom Maňdžupathán (na mieste osady z 2. stor. n. l.). V období politickej roztrieštenosti na jednotlivé kniežatstvá za éry dynastie Thákurovcov (879 – 1200) a Mallovcov (1200 – 1768) slúžilo spolu so susednými mestami Pathán a Bhádgáon (bývalý Bhaktapur) ako jedno zo správnych centier. Po zjednotení Nepálu pod vládou gurkhovskej dynastie Šáhovcov (1768) sídlo kráľa a vlády, od 2006 hlavné mesto.

Stavebné pamiatky: v centre mesta sa zachovala tradičná obytná architektúra (viacpodlažné mestské domy z pálených tehál a z dreva zdobené charakteristickými dekoratívnymi drevorezbami zo 16. – 19. stor.) a množstvo buddhistických a hinduistických chrámov (typická je pre ne forma pagody so stupňovitými pyramídovými strechami, ktoré sú zdobené ornamentálnymi drevorezbami), kláštorov a stúp i niekoľko palácov, k najvýznamnejším patria námestie Durbar (Palácové námestie) s kráľovským palácom Hanuman Dhóka (založený v 2. pol. 11. stor.; rozsiahly palácový komplex budovaný najmä od pol. 16. – 18. stor., s viacerými vnútornými nádvoriami, Hanumanovou bránou, 1672, a chrámami, z ktorých k najvýznamnejším patria chrám bohyne Talédžu, okolo 1560, chrám bohyne Degu Talédžu, koniec 16. stor., chrám boha Šivu Madžu-Deval, okolo 1692, chrám Šivu a Párvatí, 1785 – 94, a i.; 1979 bolo námestie s palácom a priľahlými stavbami zapísané v rámci pamiatok Údolia Káthmandu (→ Káthmandu, Údolie Káthmandu) do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), chrám – pagoda Kásthamandapa (Drevený pavilón, založený v 12. stor., neskôr viackrát prestavovaný; pôvodne slúžil ako hala na verejné zhromaždenia a útočisko pre pútnikov a obchodníkov, neskôr premenený na chrám; podľa neho nazvané mesto aj údolie), palác Kumárí Ghar (sídlo Kumárí déví, inkarnácie bohyne Kumárí, 18. stor.), pri posvätnej rieke Bagmati hinduistický komplex Pašupatináth (podľa legendy založený v 5. stor., do súčasnej podoby vybudovaný v 17. stor., zasvätený Šivovi Pašupatimu, významné pútnické miesto; architektonický komplex obsahuje aj staršie chrámy, napr. Višnuov chrám zo 14. stor. a ďalšie svätyne; 1979 zapísaný v rámci pamiatok Údolia Káthmandu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), na predmestí buddhistický chrám – stúpa Bódhnáth (8. stor., patrí k najväčším stúpam na svete; 1979 zapísaná v rámci pamiatok Údolia Káthmandu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Viaceré múzeá a galérie (napr. Národné múzeum Nepálu), univerzita (1959). V aglomerácii Káthmandu a v jeho okolí sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky zapísané 1979 v rámci pamiatok Údolia Káthmandu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Mesto bolo deštruované ničivými zemetraseniami 1833, 1934 a 2015, pričom väčšina stavebných pamiatok obnovených v 20. stor. bola 2015 opätovne zničená.